Schizofreniformná porucha sa zvyčajne používa ako predbežná diagnóza schizofrénie. Vzhľadom na zložitosť schizofrénie, počiatočná diagnóza je veľmi často orientačná a preto sa zatiaľ používa "schizofreniformná porucha", kým sa riadne nediagnostikuje jedinec. Približne jedna osoba z 1000 osôb vyvínie schizofreniformnú poruchu počas svojho života. Táto porucha sa vyskytuje rovnako u mužov aj žien, aj keď preschizofrénia často zasiahne mužov v mladšom veku, asi vo veku medzi 18 až 24 rokov. U žien sa najčastejšie vyskytuje vo veku 24 až 35 rokov.
Aj keď presná príčina preschizofrenickej poruchy nie je známa, vedci veria, že pochádza z genetických, biochemických, a environmentálnych príčin.
Genetika (dedičnosť): tendencia k rozvoju schizofreniformnej poruchy môže byť odovzdávaná z rodičov na deti.
Chémia mozgu: Ľudia so schizofréniou a preschizofrenickou poruchou môžu mať poruchy vo fungovaní mozgových obvodov, ktoré regulujú myslenie a vnímanie.
Environmentálne faktory: Dôkazy naznačujú, že niektoré faktory životného prostredia, ako je napríklad zlá sociálna interakcia, alebo veľmi stresujúce udalosti, môžu vyvolať schizofreniformné ochorenie u ľudí, ktorí zdedili tendenciu k rozvoju tejto choroby.
Lieky sú najdôležitejšou súčasťou liečby, pretože môžu znížiť a niekedy odstrániť psychotické príznaky. Je často potrebné aby bol u pacienta nariadený sociálny dohľad, pretože nedokáže úplne zvládať niektoré sociálne zručnosti, treba mu pomôcť pri každodenných činnostiach, ale aj pri finančných záležitostiach a aj s bývaním.
Terapia môže pomôcť jednotlivcovi aby celkovo zvládal svoje životné okolnosti a nadobudol bežné životné zručnosti a tak isto si vylepšil sociálne ale i pracovné dovednosti.
Prognóza
Ak symptómy nie sú významne znížené v prvých šiestich mesiacoch po stanovení diagnózy, zmena diagnózy na schizofréniu, je takmer istá. Podľa definície, schizofreniformná porucha nemôže byť diagnostikovaná na dobu dlhšiu ako šesť mesiacov.
