Vyberáme z rodičovských mailov

Nie je to úplne jasné. Časť odborníkov sa domnieva, že môže ísť o následok nejakého druhu deprivácie. Dokonca bola vedecky preukázané spojitosť s nemiernym popíjaním alkoholu matkou, počas tehotenstva (Fetálny alkoholový syndróm).

Nie, nie je! Tá divokosť, ako vravíte, nie je iba občasná, ale prejavuje sa najmenej v 3 nastaveniach. V škole, doma, a trebárs na dvore, ale aj u babičky, pri nákupoch, na dovolenke s rodinou a pod. Pokiaľ je dieťa "normálne" na dvore, ale v škole je hyperaktívne, nepôjde u neho o poruchu AD(H)D. Hyperaktivitou musí byť dieťa, takpovediac, nasiaknuté skrz-naskrz. Tých diagnostických príznakov je samozrejme viacero.

Áno je. Takéto deti sú veľmi zvedavé a skúmavé. Niekedy, práve pre svoju poruchu, paradoxne, osamelé. Predátori toho vedia zneužiť.

Áno. Za spánkovú poruchu, za Aspergerov syndróm, za autistickú poruchu a pod.

Je to len taký mýtus, povera. AD(H)D je partnerom na celý život. S kontrolovaným AD(H)D je to ale ľahšie.

Neliečené áno, pokiaľ sa lieči a je pod odbornou kontrolou, postupne sa zmierni, celkom však nevymizne nikdy. Priamo na vašu otázku: Postupujúcim vekom sa príznaky zmierňujú.

To platí u neliečeného a nepodchyteného AD(H)D.

Je ich asi 30%.

AD(H)D často koexistuje s inými školskými poruchami: ako je dyslexia, dysgrafia, dysortografia a pod.

Na jednu triedu (22) sú to štatisticky necelé dve deti s AD(H)D. Presnejšie AD(H)D detí je 5 až 7%. A detvákov s ADD asi 12%

5-7% školských detí a chlapci sú 5 krát častejší ako dievčatá.

Áno, hlavne sladké veci, ako sú koláče od babičky. Všeobecne sladké jedlá, hlavne v kombinácii s múkou a poriadne sladené. Sýtené nápoje, Coca Cola, Pepsi Cola a pod.

Asi žiadni. Nik z nich nehovorí v médiach o tom, že mali kedysi školské poruchy. Skôr sa priznajú k rakovine.

Tak napríklad Einstein, z prezidentov J. F. Kennedy a z umelcov napr. Justin Timberlake. Walt Disney, Macaulay Culkin, Michael Phelps, Roman Zach, Justin Timberlake, Michael Jordan, Jim Carrey, Will Smith, Albert Einstein, Wiliam Shakespaere, Robin Wiliams, Channing Tatum, Leonardo da Vinci, Jamie Oliver, Alexander Graham Bell, Thomas Alva Edison, Pablo Picasso, Agatha Christie, Wolfgang Amadeus Mozart, John Lennon, Emma Watson, will.i.am, Stephen Hawking, Bill Gates, Whoopi Goldberg, Elvis Presley, Stevie Wonder, Jack Nicholson, Winston Churchill, Kurt Cobain, Cher, Princ Charles, Galileo Galilei, Alfred Hitchcock, Ludwig van Beethoven, George Bernard Shaw, Louis Pasteur, Hans Christian Andersen, Jules Verne a ďalší.

Sýtené nápoje, kofeín a cukor, ako sme uviedli.

Spravidla ide o deti s normálnym alebo vyšším IQ. Ale málokto by to o nich povedal, bývajú dopletené...

Ak majú obaja rodičia AD(H)D, tak pravdepodobnosť genetického prenosu na dieťa je 70%. Ak ide o jedneho rodiča, prenos na dieťa je 30%.

Sčasti áno, tá druhá časť AD(H)D detí je nepozorná.

Dokážu sa sústrediť, ale iba na veci, ktoré ich bavia a zaujímajú.

Nie neposlúchali!

Nie nevyrastie. Liečba však pomáha. Budeme teraz trochu kacírmi: Väčšina problémov spojených so školskými poruchami suvisí s nedostatkom rodičovského času. Ak táto vec poruchu nespôsobuje, rozhodne ju "lieči".

Účinnejšia je verbálna terapia - behaviorálna. Vysvetľovanie, potenciovanie, rozhovory.

Áno je to tak.

Nie, nie sú.

Áno prejavujú. Vrtia sa v postielkach, sú hnevlivé, mrzuté a zle spia.

Áno. Akoby časom ich "motor" trochu zoslaboval.

Áno.

Bohužiaľ je to tak.

Minimálne 30%.

Nie je to celkom jasné. Ale pozorovanie potvrdilo, že sladké nápoje a sladké jedlá potencujú v AD(H)D deťoch, ale aj v "normálnych" deťoch, tzv. "divokosť".

Neliečení jedici a jedinci liečení non-stimulanciami sú vo vážnom ohrození.

Každý reaguje na prostredie svojej rodiny, samozrejme aj deti.

Nie, rozhodne nie.

Áno, dokáže, ak je správne vedené.

Nekvalitné a problematické.

Áno. Na dievčatá má AD(H)D dramatickejší dopad.

Nie! Bohužiaľ nie. Školské (štátne) poradne pre deti so školskými poruchami takmer nič nerobia. Okrem poskytnutia niektorých zmysluplných úľav v rámci ADD pre lepšie fungovanie dieťaťa v školskom prostredí, počas vyučovania. Zdá sa, že štátne poradne sú iba nástrojom pre evidenciu potencionálne problemových jedincov. Štatisticky sú deti, hlavne tie s AD(H)D (ale aj ADD), v silnom nebezpečenstve svojho osudového kriminálného naplnenia. Štatistiky o tom jasne hovoria. Je pohodlné, ak má štát o takýchto jedincoch podrobný prehľad, už od ich ranej mladosti.

Nie, nie je. AD(H)D poruchy rozpozná na vyšetrovanom dieťaťu iba skúsený a erudovaný odborník.

Áno.

Sú živí, nekonformní, vynaliezaví a nenudní - azda preto môžu byť pre niektoré ženy, či mužov dosť atraktivni.

Nie, to naše prefeminizované školstvo nedokáže. Úloha muža, učiteľa je pre AD(H)D chlapcov nezastupiteľná.

Nie nezastaví. Je to ich prirodzený program normálneho fungovania. Časom sa skľudnia, ale nespoliehal by som na to.

Nesústredia sa na podstatné a spoločensky korektné veci. Majú svoj vlastný svet.

Je to dôležitý príznak pre diagnostiku AD(H)D.

To je, bohužiaľ, pevný základ pre školský neúspech.

Áno, je ťažké ich odpútať od ich sveta.

Je to obrana, spôsob vyrovnania sa s napätím a chaosom v jeho hlavičke.

Toto je maršálska palica geniality, vidia za horizont bežných vecí.

Veci vidia odlišne, zaujímavo, dynamicky a neobyčajne.

Pohyb je kompenzácia úzkosti a vyslobodenie zo zajatia vlastných emócii.

Rozhodnúť sa je veľmi ťažké. Je toľko možností kam isť, čo spraviť a ako to spraviť.

Nevyčistí si zuby, nespraví úlohy do školy, zabúda pomôcky - úzkosť a napätie sa tak zo strachu z následkov ešte viac zvyšuje.

Pomôcky, čiapku, rukavice, zošit, desiatu. Stráca sa v tom. Tam kam uniká mu nikto nič nepripomína, nevyčíta, nekričí na neho ...a pod.

Chlapci prejavujú nespokojnosť a chovajú sa roztržito, niekedy múžu byť agresívni. Neskôr si neudržia zamestnanie, sú popudliví a ťažko zapadajú do spoločnosti. A udržujú nekvalitné a nenaplnené vzťahy s partnerkami. Dievčatá sa prejavujú viac nepokojom a depresívne. Skĺzavajú k prostitúcii, samovraždám a sebapoškodzovaniu. Ale aj k drogám. Je nutné tieto deti, čo najskôr, podchytiť a liečiť. Čo však Centrá psychologického poradenstva na Slovensku nedokážu. Jedna kontrola do mesiaca v poradni nie je účinná a problém nerieši. Je to zlé.