Psychiatrické poruchy

Pedofília

Kategória

Sexuálne deviácie a sexuálne poruchy

Etiológia

Pre narušenie vývoja zneužitého dieťaťa v oblasti sexuálnej komunikácie, postačí aj sexuálne zneužitie zo strany staršieho "kamaráta" dieťaťa, či nejakeho iného známeho - ktorý je pred hranicou dospelosti. Niekedy, i na prvý pohľad nevinne detské zábavky, môžu zmeniť dieťa v jeho prirodzených psychických nastaveniach a už doteraz osvojených výchovných alebo sociálnych postojov. Častokrát sa môžu objaviť zdrvujúce následky na zneužitom dieťati aj odstupom času. Takýto zážitok dokáže vyvolať podstatnú zmenu v sexuálnom správaní. A to od nechuti k sexuálnej prezentácii, či zvýšenéj dráždivosti v tejto oblasti. Nemusí však ísť vždy len o zmeny v sexuálnom obraze. Dostaviť sa môžu zmeny vo všeobecnom správaní dieťaťa. V poruchách nálad, v zmenách a výsledkoch akademických nastaveni školského dieťaťa. Môžu sa dostaviť depresie a iné poruchy, či už nápadne alebo menej nápadné. Vzácne sa môžu objaviť aj psychotické stavy.

Ukázalo sa, že pedofilovia sú v priemere nižšieho vzrastu a je pravdepodobnejšie, že budú ľaváci, a že majú nižšie IQ ako bežná populácia (infantilita). Skenovanie mozgu naznačuje, že majú menej bielej hmoty na spojivových obvodoch v mozgu, a aspoň jedna štúdia ukázala, že je pravdepodobnejšie, že utrpeli poranenia hlavy v detstve oproti nepedofilom.

Príznaky

Pedofília je považovaná za paraphiliu, "abnormálna alebo neprirodzená príťažlivosť". Pedofília je definovaná ako fantázírovanie alebo napĺňanie činov sexuálnej aktivity s predpubertálnym dieťaťom. Pedofili sú väčšinou muži (ženy sú vzácne) a môžu byť priťahovaní jedným alebo oboma pohlaviami detí.

Často pedofili samých seba vnímajú ako výnimočných edukátorov a učiteľov lásky, pre dané (vyhliadnuté) dieťa. Niektorí pedofili uvádzajú, že sú jediným dobrým a často nenahraditeľným riešením pre dieťa. Môžu hovoriť, že ich "vysoko morálna" aktivita je pre dieťa užitočná. Môžu tiež tvrdiť, že to oni prispievajú k rozvoju daného dieťaťa, alebo že dieťa sa na akt maznania alebo nimi poskytnutej starostlivosti, či rovno sexuálneho kontaktu teší, že ho potrebuje. Už tu sa zdá byť dôkaz pedofilovej nezrelosti, pretože istú dávku osobnej zodpovednosti prenášajú na dieťa. "To ono ma potrebuje!".

Veľmi nebezpečný a manipulujúci je častý názor pedofilov, ktorý tvrdia, že verejnosť prekrúca význam slova pedofil. Myslia si, že pedofil je ten úžasny, milujúci a absolútne neškodný priateľ dieťaťa, ktorý jediný ho má rád a ktorý jediný dieťaťu rozumie. Niektorí idú ešte vo svojom zvrátenom myslení ďalej: vraj kvôli vlastnej deviácii sú oni ti jediní, ktorí vedia čo naozaj dieťa potrebuje a že iba oni, snáď vďaka svojej poruche, sú schopní to dieťaťu dať. Podľa pedofila ten, kto kriminálnym spôsobom siaha na dieťa, nie je vraj pedofilom, ale deviantom. Toto opakujú neustále.

Nie je tomu tak! I "len" fantazírujúci jedinec je deviantom. Oba, vo svete podstatné a relevantné diagnostické nástroje duševných ochorení, (APA - DSM a WHO - ICD-10 (MKCH-10)) jasne uvádzajú, že pedofilom, alebo pedofilne sa správajúcim jedincom, je človek, ktorý veľmi zjednodušene povedané, prechováva voči dieťaťu nenormálne "romantické" city.

Sexuálne fantazírovanie nemusí byť naplnené v zločinnom správaní. Už len "vyvolenie" si detského objektu a prechovávanie, čo len, nenaplnenej náklonnosti k dieťaťu, sa označuje za správanie deviantné. Nie je podstatné, či ku sexuálnemu kontaktu jedinca s dieťaťom došlo.

Kritéria vyššie spomínaných diagnostických manuálov neskúmajú kriminálne správanie - to je práca právnikov a polície. Podmienky pre pozitívne diagnostikovanie sa zaoberajú duševným prežívaním a osobným psychologickým či psychiatrickým stavom jedinca, ktorý má byť diagnostikovaný. Títo ľudia potrebujú odbornú pomoc, aby sa chranila nielen ich osoba a ich zdravie, ale i spoločnosť. Tento odsek textu smeruje k tomu, aby sa uviedol častý omyl pedofilov, takpovediac, na správnu mieru: I chorobne fantazírujúci jedinec je deviantný. Bohužiaľ, často i odborníci, psychológovia i psychiatri, nahrávajú takejto zhubnej argumentácii pedofilov. Skutočné motivácie takýchto odborníkov nepoznáme.

V súčasnosti sa odhaduje, že sexuálne zneužitých detí je 20 percent. Páchatelia sú väčšinou rodinní priatelia alebo príbuzní obete. Druhy sexuálnej činností sú rôzne: Môžu zahŕňať pozeranie (pozorovanie) dieťaťa, vyzliekanie dieťaťa alebo dotýkanie sa dieťaťa na rôznych častiach tela, až po plnú penetráciu. Avšak najčastejšie dôjde k orálnemu sexu alebo dotýkaniu sa dieťaťa na pohlavných orgánoch, alebo sa nechá pachateľ chytať dieťaťom. Štúdie často tvrdia, pomerne odsudzujúcim spôsobom, že deti, ktoré pochádzajú z jednoduchých ekonomických a sociálnych podmienok, môžu byť vo vyššom riziku sexuáneho zneužitia - napriek všeobecnému rozšíreniu tohto tvrdenia, nie je argument riadne štatisticky a vedecky doložený. "Štatistov" mätie stav problematiky vo vylúčených lokalitách, ale takéto "vylúčenia" nepredstavujú v plnom rozsahu oné "jednoduché sociálne podmienky a nedostatok". Myslíme si, že stav úplného výlúčenia býva ďaleko za hranicami pomerne normálneho stavu ekonomickej a sociálnej nedostatočnosti. A je nám veľmi ľúto, že v súčasnej dobe štát a mnohé úderky občianskych organizácii s takýmto modus operandi radi pracujú.

Klinická diagnóza

Rôzne psychologické vlastnosti poskytujú informácie o mechanizmoch pedofilného správania a ponúkajú potenciálne ciele liečby. Presnejšie povedané, osoba, ktorá sexuálne obťažuje deti, má narušenú motiváciu a inhibíciu. Medzi možné motivačné faktory patrí sociálna úzkosť a „teória týraného zneužívateľa“. Možné inhibičné faktory zahŕňajú impulzivitu, kognitívne poruchy a popr. psychopatiu. Okrem toho sa neurobiologické abnormality môžu týkať buď motivačnej alebo inhibičnej dysfunkcie. Všetky tieto faktory môžu vstúpiť do hry u ktorejkoľvek osoby, ale individuálni pedofili sa môžu vo svojom psychologickom profile veľmi líšiť.

Podľa DSM-IV možno pedofíliu diagnostikovať pri absencii akéhokoľvek pedofilného správania. Kvôli potenciálnym právnym rizikám pedofilných sklonov k samému nahlasovaniu (u nás skrytom) sa však väčšina pedofilného výskumu uskutočňuje s účastníkmi, ktorí sú identifikovaní "len" podľa svojho správania, najčastejšie prostredníctvom kontaktu s trestnoprávnym systémom.

Typický pedofil nemôže a nedokáže nájsť uspokojenie v sexuálnom vzťahu s dospelým človekom a môže mať nízke sebavedomie, preto vidí sexuálnu aktivitu s dieťaťom, ako menej ohrozujúcu, v porovnani s aktivitou, ktorú by mohol mať s dospelým jedincom. Väčšina pedofilov sú muži; Stav je pomerne vzácny u žien. Často sa u niektorých žien, ktoré majú takéto potreby, pohlavný styk neuskutoční, pretože tieto ženy možno získajú sexuálne uspokojenie prostredníctvom maznania a hladenia dieťaťa. Dokonca môže dôjsť vo veľmi vzácnych prípadoch i ku sexuálnemu vzrušeniu takejto ženy. Ide však o vzácnu expozíciu. Páchateľky môžu tvoriť 0,4% až 4% z odsúdených sexuálnych deliktov. Pomer detských obťažovačov medzi ženami a mužmi 10:1.

Väčšina vedcov však predpokladá, že dostupné odhady nedosahujú skutočný počet ženských pedofilov. Bolo navrhnutých niekoľko dôvodov, medzi ktoré patrí spoločenská tendencia odmietať negatívny vplyv sexuálnych vzťahov medzi mladými chlapcami a dospelými ženami, ako aj väčší prístup žien k veľmi malým deťom, ktoré nemôžu nahlásiť svoje zneužívanie.

Reakcia detských obetí sa môže pohybovať od strachu, a to najmä ak sa, zo strany pedofila, jedná o použitie agresivity, alebo násilia voči dieťaťu. Pre deti môže byť pohlavný styk často traumatizujúci. I keď je nutné povedať, že niektoré deti sa s pedofilom cítili bezpečne, pretože tento bol jemný, láskavý a ku dieťaťu priateľský. Takéto dieťa nemusí mať ani v budúcnosti nejaké vážne psychologické problémy (sme si s ujom chytali pipíky). Nad tým všetkým stojí jedná dôležitá vec: A tou je skutočnosť, že dieťa nie je schopné a nemôže dať informovaný súhlas ku žiadnej sexuálnej aktivite. Pretože je dieťa!

A nakoniec, vari ešte jedna podstatná vec. Ujma morálna je prítomná vždy. V každom prípade pedofilného zneužitia. Morálne atribúty su názorové a myšlienkové prejavy, sú to individuálne a neopakovateľné prejavy jedinca, ktoré odrážajú jeho zrelosť a vyspelosť. Ale aj jeho individualitu a neopakovateľnosť. Niektorých vecí sa nemožno dotýkať.

Príčiny pedofílie

Liečba

Medzi účinné formy liečby pedofílie patria kognitívna a behaviorálna terapia, ktorá využíva školiace postupy v oblasti empatie a reštrukturalizácie skreslených a deviantných myšlienkových vzorcov. Reštrukturalizácia kognitívnych deformácií spočíva v náprave myšlienok pedofila, že dieťa sa chce do činnosti zapojiť. Školenie ku empatii učí pacienta zobraziť jeho správanie z pohľadu obete. Kognitívna terapia sa snaží reštrukturalizovať pacientové deviantné predstavy, napríklad tým, že posilňuje skutočnosť, že donucovanie detí k sexuálnym praktikám je nevhodné správanie. V niektorých prípadoch, sú aplikované lieky, ako je Cyproteron, Provera, Lupron, ktoré potláčajú aktivitu testosterónu u mužov (chemická kastrácia).

Tieto hormóny, ktoré sa zvyčajne používajú spolu s behaviorálnymi a kognitívnymi metódami liečby, môžu znížiť frekvenciu erekcií, sexuálnych fantázií a iniciovanie sexuálneho správania vrátane masturbácie a pohlavného styku. Zistilo sa tiež, že antidepresíva, ako je fluoxetín, znižujú sexuálnu túžbu, ale neboli účinne zamerané na sexuálne fantázie.

Tieto lieky môžu byť užitočné pri potláčaní agresívneho správania a jedincovho libida.

Prognóza

Lieky uvedené v tomto článku

Cyperoterón (Cyprostat)

Fluoxetín (Prozac, Sarafem, Symbyax)

Leuprolid (Lupron a ďalšie)

Medroxyprogesterón (Depo-Provera)