Áno, myslíme si, že školské poruchy (dyslexia, dysgrafia a dysortografia a iné) sú priamou reakciou dieťata na pomýlený spôsob súčasného vyučovania, hlavne na základných školách. Uvedomme si, že školské poruchy sa prezentujú až v školskom prostredí. Deti sú neobrazným, neplastickým a veľmi zhubným spôsobom vyučovania deformované, ničené, zastrašené a mrzačené. Pravdepodobne systém nebude až tak zlý, ten kto ho otrávil sú nemotivovaní, vyhorení a od základu pokazení učitelia. Tá zdravá menšina s tým už nedokáže nič urobiť. Jedna z ciest von je prísne odfeminizovanie nášho školstva.

Všetko padá a vstáva na pomerne jednoduchých princípoch. Zadaná žena nedokáže napĺňať poslanie učiteľky a vychovávateĺky. Je odvádzaná a nesústredená. Nedokáže mať rada a naplno rešpektovať cudzie deti, byť k ním spravodlivá a vľúdna, ak má svoje vlastné. Vždy bude nekriticky porovnávať. Toto súperenie v konečnom dôsledku deti mrzačí. Nech sa spoločnosť navráti k dobrej histórii a nech post vychovávateľky a učiteľky vykonávajú len ženy, ktoré nemajú svojich manželov, len potom naplno znovuobjavia nádherné tajomstvá starej pedagogiky. Postačia zo dve generácie a mládež opäť vykvitne do mravnosti a sily, vecí, ktoré jej dnes tak žalostne chýbajú.

Načo vzdelané a silno intelektuálne ženy. Postačia dve hladivé ruky a nežný odovzdaný úsmev. Nech sa zdobí krásou, úprimnosťou a milotou. A nech je zložitá iba v jednoduchosti. Premúdrelosť cudzích žien len deti zbytočne mätie.