ADHD - implikácia pre trestný súdny systém



Výňatky zo Správy Vlády Spojených štátov, predkladanej Federálnemu vyšetrovaciemu úradu U.S.A. (vypracoval pán Sam Goldstein, Ph.D).

I keď je mnohé ešte nepoznané, výskum poskytol kriminálnemu justičnému spoločenstvu praktické pohľady na ADHD.

Vzájomné trenie medzi problémami duševného zdravia a kriminálnymi justičnými profesiami, tradične stoja nad problémami, ako sú napríklad zjavné duševné stavy trestne obžalovaných a z toho vyplývajúcej potreby skúmať takéto stavy.

Nedávno, profesionáli z obidvoch táborov (kriminalisti a odborníci na duševné zdravie) začali skúmať širokú radu modelov poruchového správania, ktoré mohli priviesť jedincov do kontaktu s kriminálnym justičným systémom.

Tento článok zaostruje pohľad na jeden súbor náladových vlastností, ktoré sa vyskytovali v malej, ale významnej skupine ľudí. Duševné zdravotné spoločenstvo odkazuje na tieto vlastnosti pod diagnostickým popisom DSM Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder (59) 314.01 (F90.2), 314.00 (F90.0), 314.01 (F90.1), 314.01 (F90.8,) 314.01 (F90.9).

Prečo je potrebné sledovať líniu ADHD - trestný systém

Pretože jedinci s ADHD sa dostali významným spôsobom do kontaktu s kriminálnym justičným systémom, v štatisticky vyššom pomere, než iní v obecnej populácii.

Kriminálni justičný úradníci, vrátane policajných úradníkov, nemajú zväčša vedomie o implikácii ADHD, je viac než potrebné ovládať tieto informácie, aj pre ich profesionálnu zrelosť. Porucha pozornosti s hyperaktivitou má dlhú prezentáciu, …najčastejšie od chronickej detskej poruchy správania až do dospelosti.

Navyše výskyt diagnózy ADHD medzi deťmi a dospievajúcimi ľuďmi, je zväčša konzistentný.

Správanie

Symptómy ADHD s veľkou mierou pochádzajú z impulzivity, teda nepremysleného správania. ADHD sa prezentuje značným a prehnaným správaním – alebo príliš mnoho, alebo príliš málo toho, čo by bolo očakávané v danom čase a danom prostredí. Často jedinci s ADHD si vedia rady, poznajú spoločensky žiaduce regule, ale v zápale okamžitého momentu, pocitu náhlej potreby, zdolá ich obmedzenú kapacitu pre sebaovládanie súbor príznakov reprezentujúcich ADHD. Ich správanie by mohlo byť rozporuplné, chaotické a nepredvídateľné. Ak sú náchylní k násilnému správaniu, ich akcia môže byť ťažko predvídateľná z jedného momentu na druhý.

Existujú tri vlastnosti jedincov z ADHD, ktoré si zaslúžia zamyslenie

Títo jedinci nedobre reagujú na repetičné, namáhavé a nezaujímavé aktivity, ktoré iní po nich vyžadujú. To nie je až tak dôležité, že sú nepozorní, dôležitejšie je, že ich nepozornosť im môže vážne ubližovať.

Navyše majú mimoriadne nízko položený prah emočného vzrušenia. Mnoho jedincov diagnostikovaných na ADHD prejavujú veľmi silné emočné reakcie. Tak i maličkosti často vyprovokujú u nich neprimeranú dramatickú odozvu. Tak títo jedinci môžu byť označení ako stresoví a neznášanliví. Mnohokrát sú popisovaní ako popudliví.

Jedinci s ADHD často vyžadujú okamžitú, častú pozornosť a motiváciu. Potrebujú dotyky a pochopenie, viac než iní. Potom dokážu fungovať. Prax a normálny život je však často iná a okolie nedokáže dostatočne reagovať na ich potreby. Môžu potom hľadať vzrušenie, „ďalší motor“ a „motiváciu“, a to dokonca na úkor poranenia seba, alebo poškodenia práv ostatných.

Percentá

Muži s ADHD v pomere k ženám v percentuálnom vyjadrení je 6 ku 1. Takmer 80 percent postihnutých detí a dospievajúcich majú problémy so svojou impulzívnosťou, hyperaktivitou, nepozornosťou i reakciou na odmeňovanie. Členovia z tejto hyperaktívno-impulzívnej skupiny často čelia najväčšiemu riziku a to kontaktu s kriminálnym justičným systémom počas dospievania a mladej dospelosti.

ADHD, dospievanie a dospelosť

Prítomnosť ADHD symptómov počas dospievania a dospelosti sa zrejme zhodujú so zvýšenou problémovosťou súvisiacou s agresivitou a potrebou na seba upozorniť. Tak sa môžu u niekoho jednotlivé ADHD symptómy dostať do problémov súvisiacich s trestným jednaním. A tak disociálne osobnostné poruchy, v tomto zmysle, sa javia omnoho pravdepodobnejšie u jedincov s históriou ADHD. Kvalitné štúdie detí s ADHD potvrdzujú, že najmenej 70 percent detí s nevýraznými ADHD symptómami sa plne „stretnú“ s vyvinutými diagnostickými kritériami ADHD a to už v období dospievania, či mladej dospelosti. To je krutosť odkazu ADHD. Mladí ľudia s ADHD majú viac nepriateľských kontaktov s právnym donucovacím systémom (19 ku 3), a je pravdepodobnejšie, že budú zaistení v justičných zariadeniach pre mladistvých. (5 ku 1). Výskumníci stále viac skúmajú vývoj agresívneho správania v priebehu detstva a dospievania, ako spojovacie puto medzi ADHD a zneužívaním drog a omamných substancii, a zločinnosťou vo všeobecnosti.

Niekoľko štúdii ukazuje, že jedinci s ADHD sú štatisticky sedemkrát vo väčšom ohrození než iní, aby sa nakoniec stali narkomanmi. Štúdie tiež naznačujú, že táto skupina pravdepodobne spôsobí a zažije omnoho viac dopravných nehôd, a utrpí viacej ublížení na tele v spojení s nehodami, než iní.

Jedna štúdia odhalila, že skupina dospievajúcich detí s ADHD bola trikrát častejšie zaistená, pri riadení dopravných prostriedkov bez vodičského oprávnenia, a spôsobili deväť krát častejšie nejakú autonehodu, než iní v rovnakom veku. V tomto svetle neprekvapuje, že dospievajúcim (v Amerike) je až v 30. percentám mladých s ADHD odmietnuté inštitúciami vydanie vodičského oprávnenia, alebo im je táto licencia odobraná.

Výskumníci konzistentne tvrdia že ADHD a návykové poruchy sa na začiatku dospievania prekrývajú a pokračujú spoločne ďalej do ranej dospelosti. Ovplyvňuje to prinajmenšom 10 až 20 percent dospelého obyvateľstva s ADHD. Muži v tomto jednoznačne prevládajú. Problémy s proti sociálnym správaním v tomto pod-súbore sú pomerne vysoko nad normou.Navyše výskum tvrdí, že jedna tretina s ADHD zneužíva alkohol, a jedna pätina mala problémy s narkomániou. Štúdia uvádza, že takmer 40 percent z nich berie kokaín a zneužíva omamné látky. To všetko sa často stretáva s diagnostickými kritériami ADHD. V porovnaní s inými ľuďmi, ktorý berú drogy, obecne ti z ADHD začali zneužívať nejakú drogu už v rannom detstve. Sú takto vystavení väznejším návykom spojeným so zneužívaním drogy, a ukázali sa u nich aj vyššie „sadzby trestov“ ako následok kriminálneho a proti sociálneho správania. Niektoré štúdie preskúmali vzťah medzi detským ADHD a neskorším dospeláckym zneužívaním drog a substancii a zločinného trestného jednania. Jedna štúdia, publikovaná v roku 1989, sledovala 103 mužov v New Yorku, ktorí boli diagnostikovaní na ADHD. Štúdia ich zachytáva vo vekovom rozsahu od 6 do 12. roku života, teda ešte ako malých chlapcov Keď táto skupina dosiahla 16 až 23 rokov, výskumníci ich porovnávali so 100 chlapcami z kontrolnej skupiny v rovnakom vekovom rozpätí. Výskumníci zistili, že významne vyššie percento z jedincov s ADHD boli zadržaní pri nejakom priestupku (39 percent proti 20 percentám), a odsúdení pre trestný čin (28:11), a uväznení (9:1). Výskum ukázal, že ADHD v dospelosti samo osebe nebol významný faktor prispenia k výraznejšiemu závadnému správaniu. Tieto nálezy a iné ukazujú, že detské ADHD reprezentuje tarifnú premennú pre neskoršiu zločinnosť, a že tento vzťah je takmer výlučne sprostredkovaný náporom vážneho útoku a súbehu syndrómov ADHD počas ranného dospievania a dospievania. Navyše vedie k vývoju disociálnej osobnostnej poruchy dieťaťa na začiatku jeho dospelosti.

Identifikácia a vypočúvanie

Kriminálni previnilci často jednajú nerozumne. Ako môžu kontrolóri zákonnosti rozlíšiť jedinca, ktorý jedná v unáhlenom správaní a jedincov ktorí trpia ADHD? To predpokladá, že pracovníci polície a iných bezpečnostných štruktúr, porozumejú ľuďom (ADHD) s ktorými sa dostanú do profesionálneho kontaktu. Neexistujú žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že ľudia so symptómami ADHD „požadujú“ nejaké špeciálne zaobchádzanie, pri regulárne vedenom výsluchu. Ale práve impulzívne vlastnosti často prinútia jedincov povedať niečo, čo im môže narobiť problémy. Preto samotným vyšetrovateľom mimoriadne záleží na tom, aby aspoň predbežne, zistili či jedinec trpí na symptómy ADHD. Tieto priznaky do veľkej miery určujú a predpokladajú správanie zadržaných jedincov s ADHD. Vyšetrovateľ preto bude chcieť položiť okrem bežných otázok aj otázky, ktoré majú napomôcť zistiť, či zadržaný netrpí špecifickými syndrómami ADHD:

Máte problémy bežne udržať svoju pozornosť pri konverzácii, v triede, v práci, atď. a pristihnete sa, že vaša myseľ blúdi niekde inde?

Cítite často nadmerné zaťaženie a únavu? Necháte sa ľahko vyviesť „z rovnováhy“, odchádzate často od nedorobených úloh, alebo často prechádzate z jednej úlohy na druhú? Ste často frustrovaný? Strácate často veci? Zabúdate dokončiť veci, ktoré ste si naplánovali? Sú výsledky vašej práce „rozporuplné“ a váš výkon „nevyspytateľný“? Mávate náhly výbuch citov a intenzívneho hnevu? Často sa vám stáva, že neporozumiete zadaniu úloh v škole, alebo na pracovisku?

Kladné odpovede k týmto otázkam silno naznačujú, že jednotlivec preukazuje základné symptómy v súlade s ADHD. Pracovníci polície a orgány činné v trestnom konaní, by mali zabezpečiť kvalifikované vyšetrenie a preskúmanie stavu zadržaného, či vypočúvaného, pre stanovenie diagnózy. Kriminálni a justiční úradníci by mali porozumieť, že problémy s impulzívnosťou obecne hrajú významnú úlohu v spojení s menšou schopnosťou ovládať svoje myslenie a konanie. Jedinci s ADHD sú tak omnoho viac náchylnejší „slobodnejší“ a pripravenejší konať vážne násilné proti sociálne správanie. Vyšetrovatelia ktorí veria, že zadržaní či vypočúvaní jednotlivci trpia na ADHD, by mali okamžite navrhnúť psychiatrické a psychologické skúmanie.

V posledných rokoch, rastie počet obhajcov klientov – páchateľov vážnych trestných činov, ktorí sa obracajú na profesionálov z oblasti duševného zdravia, ktorí preskúmavajú možnosť prítomnosti ADHD symptómov v duševnom profile svojich mandantov, ktorý objektívne a do určitej miery „ospravedlňuje“ i menšie priestupky, ale i závažnú trestnú činnosť. Doposiaľ súdy a súdny aparát neboli vnímaví k takejto ochrane.

ADHD neznemožňuje postup procesného šetrenia zločinu ani neudeľuje páchateľovi nespôsobilosť jeho osobného preverenia. Odborníci na dušu i súdny úradníci zistili, že i jedinci s ťažkými psychózami pocítili významné zlepšenie, keď sa podarilo objasniť priebeh spáchania predmetného trestného činu. Problém je niekedy s obhajcami, ktorí sa snažia podstatne sa spoliehať na prejavy a syndrómy ADHD v požiadavke redukcie osobnej zodpovednosti páchateľov násilných trestných činov – svojich mandantov. Všeobecne zodpovednosť za spáchanie zločinu samotného, predpokladá dôkaz ZÁMERU spáchať takýto zločin, zodpovednosť by sa taktiež mohla redukovať, poprípade vylúčiť v prípade nedbalostného správania vyplývajúce z ADHD a teda je potrebné na takéto problémy nazerať ako na podstatnú poľahčujúcu okolnosť. V každom prípade doposiaľ nejestvuje príliš mnoho presvedčivých štúdii, ktoré by priamo dokazovali relevantný vzťah medzi ADHD a zločinnosťou. Pre tento dôvod a nedostatku zákonných precedensov v tejto oblasti, žalobcovia by mali obmedziť svoje zdôvodnenia súvisiace s vinou a zámerom a skôr ich vtesnať do vysvetľovania príčin takéhoto správania.

Súdna sieň

Pretože federálna vláda U.S.A. považuje ADHD za mimoriadne významné v kontexte zločinnosti mladistvých jedincov, chce zabezpečiť riadne a kvalitné služby v súdnej sieni i v predprípravnom trestnom konaní. Takúto ochranu poskytuje len vtedy, ak diagnostikovanie jedinca prebehlo do 19 roku života a len pokiaľ bol kriminálnik riadne a pozitívne na symptómy ADHD diagnostikovaný. Najdôležitejším premietnutím takéhoto ochranného prístupu je skutočnosť, ako sa v súdnej sieni kladú otázky. A to spôsobom že je isté, že im „klient“ rozumie. Skúmaný nesmie byť v súdnej sieni pod žiadnym nátlakom, ani pod časovým, pri komunikácii s kýmkoľvek v súdnej sieni. Takýto človek nemá byť ani nijakým spôsobom konfrontovaný. Ľudí ktorí potrebujú tento špeciálny prístup v americkej justícii je až 30 percent z celkového počtu stíhaných. Súdny dvor musí vyhovieť aj v prípade špecificky oslabených funkcií jednotlivca, ako je čítanie textov na súde, …a podobne. Vtedy musí dvor zabezpečiť predčítanie spisu obžalovanému, alebo stíhanému.

ADHD, ako dôležitý faktor v trestnom systéme

ADHD môže vystupovať ako podstatný činiteľ pri určovaní trestnej zodpovednosti. Behom nedávneho právneho prejednávania prípadu zahŕňajúceho mimo iné i defraudáciu a nesprávne použitie prostriedkov jedného klientskeho fondu, právny zástupca obvineného dôvodil práve zníženou zodpovednosťou pre výrazné symptómy ADHD. Dvor považoval ADHD diagnózu za poľahčujúcu okolnosť pri určení trestu zodpovednému. Žalobcovia by mali pripustiť, že ADHD, v kombinácii s ďalšími životnými premennými, reprezentuje zväčšenie predpokladov pre opakované trestné jednanie. Pre pokrok v kvalite záujmov jednotlivcov a spoločnosti, by sa mali súdy a orgány činné v trestnom konaní, sústrediť na kombinované prístupy liečby v súčinnosti s trestným sankcionovaním.

Väzenie a rehabilitácia

I keď objavenie liekov na vyliečenie ADHD je azda hudbou budúcnosti, posledné informácie silno naznačujú, že vhodná diagnóza, humánne právne zastúpenie, a ošetrenie významne zlepšujú životný beh mladých dospelých s poruchou ADHD. Žiadne štúdie ani výskum nenaznačujú, že jedinci s ADHD vyžadujú špeciálne zaobchádzanie počas uväznenia. V skutočnosti, jedinci s ADHD symptómami lepšie znášajú dobre a predvídateľné usporiadanie životného prostredia. Tieto vlastnosti napĺňajú a tvoria základinu pre väčšinu nápravných zariadení.

Nápravné zariadenia by mali zaisťovať svojim chovancom určenie diagnózy ADHD, mali by následne sprostredkúvať vhodnú liečbu a vycvičených poradcov. Režim a predvídateľné prostredie budú pozitívne spolupôsobiť na rehabilitáciu a resocializáciu jedincov s diagnózou ADHD. Príslušní štátni správcovia by mali zabezpečiť vzdelávanie nápravno-výchovného personálu v oblasti ADHD.

Jedinci s ADHD nie sú kriminálnici v pravom slova zmysle, zločin nie je ich životným štýlom. Nie sú ti, čo majú významný kontakt s kriminálnym justičným systémom, ako jedinci bez ADHD. Najlepšie príčinné spojenie medzi ADHD a trestným jednaním sa zdá byť vývoj proti sociálnych problémov v období dospievania. Je to práve zložka impulzívnosti, ktorá prináša väčšie riziko kontaktu s justičným systémom.

Mnoho mladých dospelých s ADHD nie sú diagnostikovaní a ani netušia, že pomoc je k dispozícii. Ich symptómy sa vyskytujú v premenných typoch a intenzite. Tieto symptómy môžu spôsobiť významné zhoršenie v medziľudských vzťahov, manželstve, emočné problémy, v zamestnaní, a denné prispôsobovanie a fungovanie. Je pravdepodobné, že právny donucovací personál sa bude stretávať s významnou skupinou jedincov s detskými históriami označovanými ako ADHD, ktoré ukazujú rovnaké symptómy v kombinácii s vážnym proti sociálnym správaním v dospelosti. I keď objektívne existuje nedostatok informácii o tom ako jednať s delikventami s ADHD. Súdny systém robí všetko preto, aby svojim prístupom rešpektoval a chránil deti a mladých dospelých s ADHD.

Záver

Perspektívne je užitočné plné pochopenie ADHD - syndrómu poruchy správania s prvkom hyperaktivity. Pokračujúci výskum v tejto oblasti sľubuje nové a užitočné informácie, ktoré sú podstatné pre kriminálne justičné spoločenstvo.

Niektoré fakty už prešli z výskumov do justičnej praxe. ADHD sa samé osebe nezdá byť významným faktorom k prispeniu zločinnosti. Ale, jedinci ktorí preukazujú symptómy ADHD v detstve a vyvíjajú proti sociálnu orientáciu v dospievaní, majú významne vyšší pomer konfrontačných kontaktov s kriminálnym justičným systémom než „zdraví“ členovia z obecnej populácie. Včasná diagnóza a následné profesionálne zakročenie, môže zabrániť vývinu proti sociálnej orientácie, v nebezpečnom období „teens“, …je to však beh na dlhé trate.

Mladí dospelí s ADHD majú vyšší pomer návyku na alkohol – dvakrát viac ako kontrolná skupina.

Mladí dospelí s ADHD demonštrujú zväčšené riziko (5 krát väčšie) narkománie.

Emotívne – úzkostné poruchy – zdá sa že v tejto oblasti nie je zvýšený výskyt oproti kontrolnej skupine.

ADHD mladí dospelí majú vysokú tendenciu robiť kompromisy pri rozhodovaní a fungovaní v pracovnom pomere.

Dospievajúci s ADHD demonštrovali horšie akademické poznanie.

Štúdie ukázali, že skupiny s ADHD majú vyšší výskyt zatknutia a uväznenia.

Back to Top