Výňatky zo Správy Vlády Spojených štátov, predkladanej Federálnemu vyšetrovaciemu úradu U.S.A. (vypracoval pán Sam Goldstein, Ph.D).
I keď je mnohé ešte nepoznané, výskum poskytol kriminálnemu justičnému spoločenstvu praktické pohľady na ADHD.
Vzájomné trenie medzi problémami duševného zdravia a kriminálnymi justičnými profesiami, tradične stoja nad problémami, ako sú napríklad zjavné duševné stavy trestne obžalovaných a z toho vyplývajúcej potreby skúmať takéto stavy.
Nedávno, profesionáli z obidvoch táborov (kriminalisti a odborníci na duševné zdravie) začali skúmať širokú radu modelov poruchového správania, ktoré mohli priviesť jedincov do kontaktu s kriminálnym justičným systémom.
Tento článok zaostruje pohľad na jeden súbor náladových vlastností, ktoré sa vyskytovali v malej, ale významnej skupine ľudí. Duševné zdravotné spoločenstvo odkazuje na tieto vlastnosti pod diagnostickým popisom DSM Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder (59) 314.01 (F90.2), 314.00 (F90.0), 314.01 (F90.1), 314.01 (F90.8,) 314.01 (F90.9).
Kriminálni justičný úradníci, vrátane policajných úradníkov, nemajú zväčša vedomie o implikácii ADHD, je viac než potrebné ovládať tieto informácie, aj pre ich profesionálnu zrelosť. Porucha pozornosti s hyperaktivitou má dlhú prezentáciu, …najčastejšie od chronickej detskej poruchy správania až do dospelosti.
Navyše výskyt diagnózy ADHD medzi deťmi a dospievajúcimi ľuďmi, je zväčša konzistentný.
Navyše majú mimoriadne nízko položený prah emočného vzrušenia. Mnoho jedincov diagnostikovaných na ADHD prejavujú veľmi silné emočné reakcie. Tak i maličkosti často vyprovokujú u nich neprimeranú dramatickú odozvu. Tak títo jedinci môžu byť označení ako stresoví a neznášanliví. Mnohokrát sú popisovaní ako popudliví.
Jedinci s ADHD často vyžadujú okamžitú, častú pozornosť a motiváciu. Potrebujú dotyky a pochopenie, viac než iní. Potom dokážu fungovať. Prax a normálny život je však často iná a okolie nedokáže dostatočne reagovať na ich potreby. Môžu potom hľadať vzrušenie, „ďalší motor“ a „motiváciu“, a to dokonca na úkor poranenia seba, alebo poškodenia práv ostatných.
Niekoľko štúdii ukazuje, že jedinci s ADHD sú štatisticky sedemkrát vo väčšom ohrození než iní, aby sa nakoniec stali narkomanmi. Štúdie tiež naznačujú, že táto skupina pravdepodobne spôsobí a zažije omnoho viac dopravných nehôd, a utrpí viacej ublížení na tele v spojení s nehodami, než iní.
Jedna štúdia odhalila, že skupina dospievajúcich detí s ADHD bola trikrát častejšie zaistená, pri riadení dopravných prostriedkov bez vodičského oprávnenia, a spôsobili deväť krát častejšie nejakú autonehodu, než iní v rovnakom veku. V tomto svetle neprekvapuje, že dospievajúcim (v Amerike) je až v 30. percentám mladých s ADHD odmietnuté inštitúciami vydanie vodičského oprávnenia, alebo im je táto licencia odobraná.
Výskumníci konzistentne tvrdia že ADHD a návykové poruchy sa na začiatku dospievania prekrývajú a pokračujú spoločne ďalej do ranej dospelosti. Ovplyvňuje to prinajmenšom 10 až 20 percent dospelého obyvateľstva s ADHD. Muži v tomto jednoznačne prevládajú. Problémy s proti sociálnym správaním v tomto pod-súbore sú pomerne vysoko nad normou.Navyše výskum tvrdí, že jedna tretina s ADHD zneužíva alkohol, a jedna pätina mala problémy s narkomániou. Štúdia uvádza, že takmer 40 percent z nich berie kokaín a zneužíva omamné látky. To všetko sa často stretáva s diagnostickými kritériami ADHD. V porovnaní s inými ľuďmi, ktorý berú drogy, obecne ti z ADHD začali zneužívať nejakú drogu už v rannom detstve. Sú takto vystavení väznejším návykom spojeným so zneužívaním drogy, a ukázali sa u nich aj vyššie „sadzby trestov“ ako následok kriminálneho a proti sociálneho správania. Niektoré štúdie preskúmali vzťah medzi detským ADHD a neskorším dospeláckym zneužívaním drog a substancii a zločinného trestného jednania. Jedna štúdia, publikovaná v roku 1989, sledovala 103 mužov v New Yorku, ktorí boli diagnostikovaní na ADHD. Štúdia ich zachytáva vo vekovom rozsahu od 6 do 12. roku života, teda ešte ako malých chlapcov Keď táto skupina dosiahla 16 až 23 rokov, výskumníci ich porovnávali so 100 chlapcami z kontrolnej skupiny v rovnakom vekovom rozpätí. Výskumníci zistili, že významne vyššie percento z jedincov s ADHD boli zadržaní pri nejakom priestupku (39 percent proti 20 percentám), a odsúdení pre trestný čin (28:11), a uväznení (9:1). Výskum ukázal, že ADHD v dospelosti samo osebe nebol významný faktor prispenia k výraznejšiemu závadnému správaniu. Tieto nálezy a iné ukazujú, že detské ADHD reprezentuje tarifnú premennú pre neskoršiu zločinnosť, a že tento vzťah je takmer výlučne sprostredkovaný náporom vážneho útoku a súbehu syndrómov ADHD počas ranného dospievania a dospievania. Navyše vedie k vývoju disociálnej osobnostnej poruchy dieťaťa na začiatku jeho dospelosti.
Máte problémy bežne udržať svoju pozornosť pri konverzácii, v triede, v práci, atď. a pristihnete sa, že vaša myseľ blúdi niekde inde?
Cítite často nadmerné zaťaženie a únavu?
Necháte sa ľahko vyviesť „z rovnováhy“, odchádzate často od nedorobených úloh, alebo často prechádzate z jednej úlohy na druhú?
Ste často frustrovaný?
Strácate často veci?
Zabúdate dokončiť veci, ktoré ste si naplánovali?
Sú výsledky vašej práce „rozporuplné“ a váš výkon „nevyspytateľný“?
Mávate náhly výbuch citov a intenzívneho hnevu?
Často sa vám stáva, že neporozumiete zadaniu úloh v škole, alebo na pracovisku?
Kladné odpovede k týmto otázkam silno naznačujú, že jednotlivec preukazuje základné symptómy v súlade s ADHD. Pracovníci polície a orgány činné v trestnom konaní, by mali zabezpečiť kvalifikované vyšetrenie a preskúmanie stavu zadržaného, či vypočúvaného, pre stanovenie diagnózy. Kriminálni a justiční úradníci by mali porozumieť, že problémy s impulzívnosťou obecne hrajú významnú úlohu v spojení s menšou schopnosťou ovládať svoje myslenie a konanie. Jedinci s ADHD sú tak omnoho viac náchylnejší „slobodnejší“ a pripravenejší konať vážne násilné proti sociálne správanie. Vyšetrovatelia ktorí veria, že zadržaní či vypočúvaní jednotlivci trpia na ADHD, by mali okamžite navrhnúť psychiatrické a psychologické skúmanie.
V posledných rokoch, rastie počet obhajcov klientov – páchateľov vážnych trestných činov, ktorí sa obracajú na profesionálov z oblasti duševného zdravia, ktorí preskúmavajú možnosť prítomnosti ADHD symptómov v duševnom profile svojich mandantov, ktorý objektívne a do určitej miery „ospravedlňuje“ i menšie priestupky, ale i závažnú trestnú činnosť. Doposiaľ súdy a súdny aparát neboli vnímaví k takejto ochrane.
ADHD neznemožňuje postup procesného šetrenia zločinu ani neudeľuje páchateľovi nespôsobilosť jeho osobného preverenia. Odborníci na dušu i súdny úradníci zistili, že i jedinci s ťažkými psychózami pocítili významné zlepšenie, keď sa podarilo objasniť priebeh spáchania predmetného trestného činu. Problém je niekedy s obhajcami, ktorí sa snažia podstatne sa spoliehať na prejavy a syndrómy ADHD v požiadavke redukcie osobnej zodpovednosti páchateľov násilných trestných činov – svojich mandantov. Všeobecne zodpovednosť za spáchanie zločinu samotného, predpokladá dôkaz ZÁMERU spáchať takýto zločin, zodpovednosť by sa taktiež mohla redukovať, poprípade vylúčiť v prípade nedbalostného správania vyplývajúce z ADHD a teda je potrebné na takéto problémy nazerať ako na podstatnú poľahčujúcu okolnosť. V každom prípade doposiaľ nejestvuje príliš mnoho presvedčivých štúdii, ktoré by priamo dokazovali relevantný vzťah medzi ADHD a zločinnosťou. Pre tento dôvod a nedostatku zákonných precedensov v tejto oblasti, žalobcovia by mali obmedziť svoje zdôvodnenia súvisiace s vinou a zámerom a skôr ich vtesnať do vysvetľovania príčin takéhoto správania.
Nápravné zariadenia by mali zaisťovať svojim chovancom určenie diagnózy ADHD, mali by následne sprostredkúvať vhodnú liečbu a vycvičených poradcov. Režim a predvídateľné prostredie budú pozitívne spolupôsobiť na rehabilitáciu a resocializáciu jedincov s diagnózou ADHD. Príslušní štátni správcovia by mali zabezpečiť vzdelávanie nápravno-výchovného personálu v oblasti ADHD.
Jedinci s ADHD nie sú kriminálnici v pravom slova zmysle, zločin nie je ich životným štýlom. Nie sú ti, čo majú významný kontakt s kriminálnym justičným systémom, ako jedinci bez ADHD. Najlepšie príčinné spojenie medzi ADHD a trestným jednaním sa zdá byť vývoj proti sociálnych problémov v období dospievania. Je to práve zložka impulzívnosti, ktorá prináša väčšie riziko kontaktu s justičným systémom.
Mnoho mladých dospelých s ADHD nie sú diagnostikovaní a ani netušia, že pomoc je k dispozícii. Ich symptómy sa vyskytujú v premenných typoch a intenzite. Tieto symptómy môžu spôsobiť významné zhoršenie v medziľudských vzťahov, manželstve, emočné problémy, v zamestnaní, a denné prispôsobovanie a fungovanie. Je pravdepodobné, že právny donucovací personál sa bude stretávať s významnou skupinou jedincov s detskými históriami označovanými ako ADHD, ktoré ukazujú rovnaké symptómy v kombinácii s vážnym proti sociálnym správaním v dospelosti. I keď objektívne existuje nedostatok informácii o tom ako jednať s delikventami s ADHD. Súdny systém robí všetko preto, aby svojim prístupom rešpektoval a chránil deti a mladých dospelých s ADHD.
Niektoré fakty už prešli z výskumov do justičnej praxe. ADHD sa samé osebe nezdá byť významným faktorom k prispeniu zločinnosti. Ale, jedinci ktorí preukazujú symptómy ADHD v detstve a vyvíjajú proti sociálnu orientáciu v dospievaní, majú významne vyšší pomer konfrontačných kontaktov s kriminálnym justičným systémom než „zdraví“ členovia z obecnej populácie. Včasná diagnóza a následné profesionálne zakročenie, môže zabrániť vývinu proti sociálnej orientácie, v nebezpečnom období „teens“, …je to však beh na dlhé trate.
Mladí dospelí s ADHD majú vyšší pomer návyku na alkohol – dvakrát viac ako kontrolná skupina.
Mladí dospelí s ADHD demonštrujú zväčšené riziko (5 krát väčšie) narkománie.
Emotívne – úzkostné poruchy – zdá sa že v tejto oblasti nie je zvýšený výskyt oproti kontrolnej skupine..
ADHD mladí dospelí majú vysokú tendenciu robiť kompromisy pri rozhodovaní a fungovaní v pracovnom pomere.
Dospievajúci s ADHD demonštrovali horšie akademické poznanie.
Štúdie ukázali, že skupiny s ADHD majú vyšší výskyt zatknutia a uväznenia.