Depresia - toto slovo by sme v Biblii asi márne hľadali. Slovo skľúčenosť sa vyskytuje v Knihe kníh celkom 8 krát a slovo smútok 21 krát. Avšak slovo úzkosť sa v Božom slove vyskytuje 55 krát. Na druhej strane slovo pochopenie 79 krát, a slovo súcit 64 krát. Slovo láska v rôznych svojich obmenách 740 krát. (Preklad Nového sveta svätých písiem)
Každý z nás vo svojom živote prekonal skľúčenosť, či depresiu. Život nás tu a tam postaví pred situácie, kedy takýmto spôsobom reagujeme. Preto je v mnohých prípadoch ťažké určiť či to čo prežívame, je bežný smútok a či už ide o smútok patologický a zničujúci — depresiu. Je to práve intenzita nášho smútku, ktorá poukazuje na vážnosť „ochorenia“. Depresia je omnoho vážnejší stav, než je zúfalstvo a beznádej.
Ide o mimoriadne vážne emocionálne ochorenie, ktoré si zasluhuje pozornosť odborníka na duševné zdravie. Depresiu možme považovať za preukázanú vtedy pokiaľ sa u pacienta prejavuje po väčšiu časť dňa a to po dobu dlhšiu ako dva týždne. Krátke záchvaty smútku odborníci označujú za depresívne epizódy.
Chovanie a nálady človeka s depresiou sa náhle zmenia, stáva sa výbušným a podozrievavý. Je útočný ku svojmu okoliu, v nejednom prípade sa u mladých objavia aj úteky z domova. Odťahujú sa od priateľov. Činnosti, ktoré im ešte nedávno pôsobili radosť (počítače, šport a pod) ich teraz nudia. Často sa menia stravovacie návyky. Dobrovoľne sa vystavujú situáciám, ktoré ich môžu ohrozovať na zdraví, ba i na živote. Siahajú po seba-poškodzovaní. Dostavuje sa prehnaná kritickosť k okoliu a prejavuje sa vážna nedôvera vo vlastné schopnosti. Postihnutý spí len veľmi málo, alebo naopak, príliš veľa, často v noci bdejú a cez deň spia. Mladí s depresiou majú vážne problémy s učením a objavujú sa u nich poruchy správania. Svoju vystupňovanú agresivitu často obratia proti učiteľom a spolužiakom. Postupne odmietajú školskú dochádzku. Pokiaľ sa vylúčia telesné príčiny bolesti hlavy chrbta a žalúdku, môže sa jednať o depresiu. Postihnutý sa prezentuje morbídnymi úvahami a myšlienkami na smrť, často sa pokúša o realizáciu samovražedných myšlienok.
Michal (13) Všetko, sa postavilo proti mne. Matka i ocko. Potrebujem ich! Celý svet sa zbláznil. Aj v škole. Nedávno som sa tešil do školy za kamarátmi a učenie ma tiež celkom bavilo. Začal mi tak divne preskakovať hlas, celá trieda sa mi rehoce, rehnia sa ako sprostí. Matikárka to pribila vetou. „No Michal sa nám mení na muža“. Akoby ma poliali studenou vodou. Myslel som, že v tej chvíli omdliem. Poondiaty život. To napätie v hrudi, ide ma roztrhnúť. Zúfalstvo a bezmocnosť. Celý svet sa mi zrútil, je mi nanič. Nikto ma nechápe. Ani rodičia nemajú na mňa čas. Načo žiť, život je taký mätúci. V ten večer napísal list. Ospravedlnil sa v ňom rodičom, Ivanovi, kamarátovi, ktorý pri ňom v posledné dni stál. Na konci listu napísal. „Oco veľmi, veľmi mi chýbaš. Plakal. Zjedol za hrsť liekov. Mamka ich mala v nočnom stolíku v spálni. Na nervy. Pred tým než upadol do bezvedomia zavolal záchranku.
Podľa istej americkej agentúry, ktorá sa zaoberá sledovaním chorôb, spáchalo samovraždu viac mladých ľudí než ich zomrelo na rakovinu, srdečné choroby, AIDS, vrodené vývojové poruchy, mŕtvicu, zápal pľúc, chrípka a chronické ochorenie pľúc dokopy. Takže terapia pre mladých je hlavne terapia pochopenia, vrúcnosti a lásky. Treba si uvedomiť dôležitú skutočnosť. Už osemročné deti chápu fenomén smrti, chápu ju síce dosť zjednodušene, je to však pre nich akási možnosť úniku, keď už je to „na nevydržanie“.
Jano (16), Životom plával. Vyzeral dobre. Pôsobil uvoľnene a pozitívne. „Musíš byť v pohode, to je všetko,“ radil nesmelým. Soňa bola pekná a zádumčivá. Priťahovala ho. Nemohol sa sústrediť na nič. Jeho snami, plánmi a túžbami bola len ona. Ten vzťah ho zmenil - tušil, že je jednostranný. Prestal sa predvádzať pred spolužikami - už nebol tak cool, vraveli viacerí. Chcel imponovať len Soni. Raz mu večer pred domom povedala že s ním chodiť nechce. „Život jej isto prihral Zdena,“ tvrdila. Jano bez slova odišiel. Ľahol si do postele a zaboril zrak do stropu. ako na plátne sa mu ukazovali plamene. Celý svet horel. Jeho budúcnosť, sny a plány, horeli tiež. Všetko ležalo na hranici zúfalstva, úzkosti a beznádeje. Postavil sa a nervózne prešiel po izbe. Zdalo sa mu akoby prestal existovať. Dni ktoré nasledovali si ani neuvedomoval. Prestal sa umývať a dbať o seba. Odmietal chodiť do školy a s matkou sa neustále hádal. Dokázal bez pohnutia civieť z okna celé hodiny. Triasol sa a mädlil si ruky. Potom otvoril okno. Na chvíľu sa zháčil a podstúpil od neho. Strčil si jeden prst do úst a nervózne si hrýzol necht. Až do krvi. Vyliezol na parapetu okna a skočil.
Spravodlivý a bohabojný muž Jób - jeho životný príbeh popisuje Biblia, vedel čo je to zúfalstvo. V jednom dni prišiel o svoj majetok. I o svojich desať krásnych detí na ktorých sa zrútil strop domu, keď sa bavili pri spoločnej hostine so svojimi priateľmi. Náhle ochorel zničujúcou a vyčerpávajúcou vredovou chorobou, ktorá mu pokryla celé telo. Nakoniec sa proti nemu obrátila i manželka. Vtedy v beznádeji a v zúfalstve váľajúci sa v popole, ten mu na otvorené rany pôsobil upokojujúco, proti nebu v plači skríkol: „Moja duša radšej volí zadusenie, radšej smrť než tieto moje kosti.“ (Jób 7:15) - iste trpel zničujúcimi depresiami a smútkom.
Magda (59) stávala pred školou, pozorovala deti vychádzajúce zo školy. Ako sa medzi sebou doberajú a štuchajú. Smutne sa usmievala. Niečo si šomrala. Dokázala presedieť hodiny na lavičke pred školou. Potom sa pomaly pozviechala z lavičky a pobrala sa domov. Nevedela uchopiť ten nový rytmus života, ktorý pre ňu zrazu nastal. Nevedela a nemohla sa zmieriť s tým že je všetko ináč. Odchod do dôchodku. Ani by len netušila že to bude tak strašne zle znášať. V noci sa budila spotená a zúfalá a plakala až do rána nad novou situáciou v jej živote. Mnohokrát sa prebudila a chvatne sa začala obliekať. Až po chvíli sa upokojila a uvedomila si že je všetko inak. Cítila sa ako podvedená. Mnohokrát sa hodiny bezcieľne motala po byte. Zastavila sa a pozrela do jedného z kútov izby. Vynoril sa jej obraz nedávnych spomienok, keď hostila kolegyne na oslave narodenín. Ako na filmovom plátne sledovala mozaiku príbehov vlastného života. Sadla si na posteľ a rozvážne si kládla do úst lieky. Jeden po druhom. Striedavo ich zapíjala dúškami vody. Ľahla si. Pred tým než naveky zaspala, úporne vracala.
Ján. (17) Povedal mu všetko. Že ho má rád, že s ním chce chodiť a že ho strašne miluje. Všetko to na toho neboráka vysypal. Stáli tam obaja ako zmoknuté kurence. Jeden v očakávaní ako ten druhý zareaguje a ten druhý vydesený tým čo zrovna počul. Ján to už nemohol vydržať, to napätie sa v ňom priam fyzicky kumulovalo. Neustále na Mariána civel. Nevnímal výklad fanatického učiteľa počas hodiny. Jeho pohľad spočíval iba na spolužiakovi. Trvalo to mesiace. Keď nebol v jeho prítomnosti, zmietal sa v úzkosti. Keď bol pri ňom padal do mdlôb. Neustále napätie a stres. Tieto ho oberali o posledné sily. Túžil sa ho dotýkať a byť s ním. Neustále vyhľadával jeho prítomnosť. Prestal spať, jesť i žiť. Uvedomil si že rapídne schudol. Po nociach blúdil po meste. Zastal pred ich domom a celé hodiny dokázal pozerať do jeho okna. Mal pocit že ho vidí za záclonou. V ten deň mu Marián povedal. „Si akýsi divný, spamätaj sa človeče“ Tie slová bičovali a zraňovali. Ján sa v ten večer podrezal. V zúfalom plači a krvácajúceho ho našla jeho sestra. Húkanie sanitky sa mu zarezávalo do mozgu. Život je riadna sviňa