Stereotyp týkajúci sa ADHD je hodne viazaný na výskyt, takmer výhradne na chlapcov. Aká je v skutočnosti realita? ADHD ovplyvňuje aj dievcata a dokonca aj dospelé zeny. Rodičia, učitelia a a mnohí iní odborníci často prehliadajú ADHD u dievcat, pretože ich symptómy sa líšia od symptómov, ktoré sa objavujú u chlapcov. Dievcata s ADHD nie sú zvyčajne hyperaktivne. Miesto toho, inklinujú k pozornostnému deficitu v rámci ADHD.
Podľa výskumníkov, dievcata s neliečeným ADHD sú v ohrození pre často nízke sebavedomie, neúspechom a problémami, ako je depresia a úzkosti.
Vďaka tomu prejavujú značné problémy vo vzťahoch, na ktoré sú viac vo svojej prirodzenosti naviazané, ako chlapci. Napríklad, predčasné otehotnenie, že začnú fajčiť, zneužívať alkohol, na strednej, či vysokej škole.
Čo je horšie, dievcata s neliečeným ADHD, si svoje problémy donesú do dospelosti. zeny s neliečeným ADHD odborníci „odhalia“ spravidla až vtedy, keď na tieto poruchy diagnostikujú ich deti. Je časté, kedy na ich stav odborníci neprídu nikdy. Možnosti liečby pre zeny s ADHD, zahŕňa kombináciu povzbudzujúcich liekov a ADHD terapia zameraná psychologickými spôsobmi. Pre dievcata, či zeny sú rovnako účinné medikamenty stimulanty, rodinná terapia a iné účinné intervencie.
Najnovšia štúdia, ktorá sa špeciálne zaoberala snímkou do života ADHD dospievajúcich dievcat, vykresľuje skupinu, ktorá je rovnako ako chlapci, poznačená úzkosťou, poruchami príjmu potravy a zneužívaním alkoholu a drog.
„Ako dievcata vyzrievajú, badať u nich postupný nárast zhoršovania nálady a úzkostných porúch, rušivého správania, a zneužívania návykových látok,“ hovorí výskumník Joseph Biederman, MD, profesor psychiatrie na Harvard Medical School.
Hoci mnohí lekári veria, že u chlapcov s ADHD je oveľa väčšia pravdepodobnosť vzniku týchto problémov ako u dievcat, Biedermanova štúdia hovorí, že to tak nie je. „Obraz ADHD je takmer identický medzi pohlaviami,“ hovorí výzkumník.
Brad Reimherr, MD, docent psychiatrie na University of Utah, nie je prekvapený. Tvrdí na základe vlastnej štúdie a pozorovaní, že zeny sú v tomto smere ešte viac postihnuté, ako muži.
Zeny, bez ohľadu na vek sa dostávajú vo väčšej miere ku chybnej diagnóze, zvyčajne ADHD poruchu zastiera, maskuje úzkosť alebo depresia. Pomer 1:5 vystihuje neúspešnosť takéhoto diagnostikovania.
Štúdia, prezentovaná na výročnom zasadnutí Americkej psychiatrickej asociácie, poukazovala na 235 dospievajúcich dievcat, asi polovica z nich nemalo ADHD poruchu. Ich priemerný vek bol 17 rokov.
Viac ako 20% z ADHD dievcat boli nebezpečné prejavmi antisociálneho správania vs. 3% dievcat bez akýchkoľvek príznakov ADHD.
56% dievcat trpelo úzkosťou oproti 19% dievcat bez príznakov ADHD.
4% pili vo zvýšenej miere alkohol vs. 1% dievcat bez akýchkoľvek príznakov ADHD.
12% zneužívali lieky v porovnaní so 4% dievcat bez príznakov ADHD.
Anorexia a bulímia sa potvrdila asi u 5% dievcat s poruchou ADHD. V kontrolnej skupine bez príznakov ADHD sa nenašlo žiadne dievca, ktoré by trpelo anorexiou alebo bulímiou
28% dievcat s ADHD fajčí v porovnaní s 13% ostatných dievcat bez príznakov ADHD.