Čo je ADHD?

ADHD – Attention deficit/hyperaktivity disorder. Pediater neurológ dr. Jan Mathisen hovorí: „AD/HD je poruchou určitých oblastí mozgu. …myslíme si, že súvisí s látkou v mozku, ktorá sa volá dopamín.“ Doktor Mathisen je presvedčený, že sa problém týka regulácie dopaminu. „Príčinou problému pravdepodobne nie je jediná látka, ale pomer medzi niekoľkými látkami,“ dodáva vedec.

Dôvody vzniku ADHD nie sú úplne jasné. Predpokladá sa, tak ako u iných porúch mozgu, že silný vplyv hrá faktor dedičnosti. Do akej miery nás ovplyvňuje dedičnosť?

Je stále ťažké preukázať či medzi génmi a ľudskou osobnosťou existuje presne určená spojitosť. Zdá sa, že niektoré teórie v tomto smere sú cenné. Niektoré sklony po rodičoch sme zdedili v obmedzenej miere, zatiaľ čo iné sú výraznejšie. I tehotná žena môže svojim jednaním, svojimi myšlienkami a pocitmi svojmu dieťatku prospieť, …ale i uškodiť. Do akej miery sme boli vystavení pokoju či podráždeniu v lone našej matky, to sa nedá určiť. Čomu sme sa naučili a čo v nás ovplyvnila hudba, ktorú naša matka počúvala? Čo nám odkázal tón jej hlasu? Mala vplyv na nás strava, ktorú jedla? Ak pila alkohol či brala drogy, ovplyvnila nás táto skutočnosť? Veľa otázok.

Vedci sa vzácne zhodujú v tom, že skôr než sme sa narodili, boli sme vybavení mnohými sklonmi a predpokladmi k tomu aký „budeme“. Dnes je len veľmi ťažké zmeniť to! Vedci sa domnievajú, že na hyperaktivné správanie dieťaťa môžu mať vplyv určité látky v strave. Sladidlá, umelé farbivá a konzervačné prostriedky. Hyperaktivita, zvýšené napätie, sklon k podráždenosti, bolesti nervového pôvodu a neúmerné, neovládané jednanie to môžu byť niektoré z následkov. Ale i znečistenie prostredia výfukovými plynmi, priemyselnými emisiami a inými jedmi. No a to, čo určuje náš „stav“ je aj príklad, jednanie a myslenie našich rodičov. To čo oni sami mali či nemali radi. Ich predsudky a postoje. Láska – ako ju prejavovali? Ale i nenávisť! Ich názory a spôsob ako ich prezentovali. Veci, nad ktorými sa rozčuľovali. Ich finančné a sociálne postavenie. To všetko nás ovplyvňuje, rovnako ako nás ovplyvňuje chovanie susedov a školských pracovníkov. To čo nás tak výrazne ovplyvní môže byť aj katastrofa, ktorá sa udeje v rodine. Úmrtie či iné nešťastie. Silný vplyv majú na nás i priatelia a známi, ktorí prichádzajú do našej rodiny. Svoju stopu zanechá rozvod, ochorenie či akákoľvek emocionálne silná príhoda v rodine.

Čo je príčinou ADHD

Počas rokov bolo za príčinu ADHD označené všeličo. Od zlej výchovy až po účinky žiarivkového osvetlenia. Dnes sa predpokladá, že ADHD je spojené s poruchami určitých oblastí mozgu a jeho funkcií. Vedci zistili, že deti s ADHD majú pomalší metabolizmus glukózy práve v oblastiach, ktoré riadia pohyb a pozornosť. Predpoklad genetického ovplyvnenia je až v 40-tich percentách. Odhady amerických odborníkov ukazujú že z celkovej školskej populácie môže byť postihnutých 10 až 15 percent detí (?). Odhad nemusí byť spoľahlivý, pretože v jednotlivých prípadoch môže isť iba o epizódny výskyt. V USA sa už roky používa účinný liek na potláčanie a riadenie prejavov hyperaktivity: Ritalín. Tento liek má v zásade podobné účinky ako droga kokaín.(!) Nedávno sa však zistilo že tento liek vyvoláva pri dlhodobom užívaní myšami rakovinu pečene. Negatívne pôsobenie na „dušu“ a zmysly zvierat sa nepotvrdili. Napriek tomu je potrebné dôsledne zvažovať nasadenie tohto liečiva hyperaktivným deťom. Problém výskytu ADHD ma neustále vzrastajúcu tendenciu, V období rokov 1990 až 1997 sa výskyt ADHD niekoľko znásobil. (3-4 krát)

Následky ADHD

Vplyv životného prostredia na vznik ADD a ADHD sa skúmal na jednovaječných dvojčatách. Nedá sa určiť či činitele životného prostredia „iba“ potenciujú ADHD alebo aj stimulujú vznik ochorenia. Deti z ADHD príliš skoro vypadávajú zo školského systému. Majú mimoriadne nízku sebaúctu a len veľmi ťažko nadväzujú vzťahy z inými ľuďmi. Často bývajú vnímaný ako nečistí, neporiadni a útoční. Tieto deti vo veku 13 – 19 roku stoja pred vážnym nebezpečenstvom. Ich životy smerujú ku kriminálnemu naplneniu. Tieto deti veľmi potrebujú našu pomoc.

Cesta boja s ADHD

ADHD bolo po prvý krát popísaný v USA v roku 1902 ako špeciálna dysfunkčnosť mozgu (specific disorder) George Still popísal na 43 deťoch zvláštne správanie, ktoré nesúviselo z vonkajšími podnetmi, ktorým boli vystavené. „Iné“ správanie detí bolo jednoducho „nevysvetliteľné“ a „nezaraditeľné“. V rokoch 30-tich 20 storočia sa podarilo stotožniť „hyperkinetický spätný účinok z detstva“ V rokoch šesťdesiatich 20 storočia sa začali používať lieky, na riadenie následkov ADHD (amfetaminy a Ritalín). V sedemdesiatich rokoch sa podarilo určiť za ústredný motív ADHD „nepozornosť“ (attention deficit disorder, ADD). No a v osemdesiatich rokoch sa identifikovala tato porucha aj v kombinácii z hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder)

Znaky ADHD hyperactivity a impulsivity zahŕňajú:

pocity nespokojnosti, neustále vrtenie s rukami alebo nohami
nesprávne a neštandardné časovanie osobných aktivít
nedochviľnosť, pomočovanie, nespavosť
alebo príliš včasné príchody do školy
nespolupraca z kolektívom na spoločných činnostiach
osoba často „za chodu“ neustále sa niekam ponáhľa
nadmerne, veľa a hlučne rozpráva
často vyhŕkne, skôr než si vypočuje podnet
len veľmi ťažko a nerád čaká v rade
často skáče do rečí, alebo sa takpovediac „vnucuje“

Pokiaľ ste sa rozpoznali v šiestich prípadoch a tieto priznaky pretrvávajú u vás viac ako 6 mesiacov, ste kandidát na ADHD.

Včasná diagnostika

Rodičia môžu pozorovať na svojich deťoch rôzne priznaky, ešte skôr kým sa naplno a jasne prejavia v školskom prostredí. Nepozornosť dieťaťa, hyperaktivita a impulzivita. Tieto prejavy možno často pozorovať už na batoľatách. Je potrebné aby rodičia spolupracovali z odborníkom, pediatrom a psychológom. Nebojte sa milí rodičia v prípade pochybnosti vyhľadať pomoc! Nie každý rodič vie správne posúdiť hladinu nervozity a zrelosti dieťaťa. Na druhej strane môžu prejavy ADHD prejsť úplne bez povšimnutia. Prejavia sa v školskom prostredí. Úlohu môže zohrať aj neskúsenosť či nepozornosť rodiča. Často je to učiteľ, ktorý naplno rozpozná nediagnostikované dieťa. Mnohokrát rodič nie je schopný svoje dieťa „určiť“. Chýba mu porovnanie z inými deťmi. Učitelia a školský pracovníci vedia ako sa ma prejavovať dieťa, v tom ktorom veku. Dokážu potom účinne a včas zjednať pre dieťa pomoc.

Rodičia vyhľadajte pomoc

Pokiaľ ma rodič podozrenie že dieťa sa prejavuje nezvyčajným spôsobom, mal by sa obrátiť na odborníka. Ale kam sa v tomto prípade obrátiť? Akú kategóriu odborníkov by bolo dobré vyhľadať? Nález stavu vášho dieťatka by mal byť vyhotovený psychológom vyškoleným v nácviku a v tréningoch v ADHD. Odborník by mal byť skúsený. Z niekoľkoročnou praxou zo skúsenosťami v behaviorálnej pediatrii. Do úvahy môže prichádzať i behaviorálny neurológ. Býva často dobre vyškolený v diferenciálnej diagnostike. Klinický psychológ často máva takýto tréning. Najlepšie je spojiť sa z najbližšou Pedagogicko psychologickou poradňou v mieste svojho bydliska. Tito mávajú dobre vyškolených odborníkov na ADHD. Alebo sa môžete spojiť s našim občianskym združením DIS+

Čo môže spustiť ADHD?

Detváky reagujú rôzne. Len veľmi ťažko sa vyrovnávajú z náhlymi a tragickými zmenami vo svojich životoch. Smrť rodiča alebo „deduška“, a „babičky“; alebo rozvod rodičov môže vážnym spôsobom poznačiť „dušu“ dieťatka. Ale i strata zamestnania rodiča. Dieťa je svojim citom a vnímaním trvalé prítomné na tepe rodinného žitia. Majme to na pamäti. Poznačiť ho môžu dlhé a bolestivé zdravotné ťažkosti. Modelovým príkladom môže byť zápal stredného ucha, ktorý je mimoriadne bolestivý. Ale i nesprávny postup učiteľa či rodiča pri vyučovaní dieťaťa. Diskvalifikácia kolektívu, nenaplnená túžba dieťaťa, alebo depresia. Je nutné aby sme v týchto prípadoch navštívili odborníka. Je na nás aby sme sa zamysleli nad prostredím v akom postihnuté dieťa vyrastá. Vnímajme tieto veci empaticky a z plným pochopením. Ide o naše deti. Nie je dôležité, či ma naše dieťa bábiku za 200 Sk, alebo za 2000 Sk.
Dôležité je pokojné, mierumilovné a inšpiratívne prostredie. Namierené výhradne smerom k potrebám a podpore našej ratolesti. To čo vážnym spôsobom narúša pokoj nášho dieťaťa je chaotické a stresu plné rodinné prostredie. Dieťa je vyľakané, úzkostné a nešťastné. A to je živná pôda pre „prepuknutie“ syndrómov ktoré prezentujú rôzne poruchy detskej duše.