Porucha pozornosti a hyperaktivity



Hlavnými príznakmi ADHD sú, impulzívnosť, nepokojnosť a nepozornosť. Všetky tieto symptómy môžu byť príznačné pre akékoľvek dieťa, ale obvykle sa prezentujú u zdravých detí v malej intenzite. Preto je dôležité, aby odborník, ktorý vyšetruje dieťa bol dobre kvalifikovaný profesionál. Symptómy ADHD bývajú prítomne mnoho mesiacov, často impulzívnosti a hyperaktivite predchádza dlhšiu dobu symptóm nepozornosti. Tieto symptómy sa objavujú v rôznych intenzitách a nastaveniach. Tento nesúlad u dieťaťa je viditeľný. U „akčnejších“ detí predchádza ich mysleniu konanie. Takéto deti ich okolie hodnotí ako nedisciplinované a problémové. Iné deti s poruchou ADHD sú často naopak pokojnejšie a zasnené. Aj mnohé zdravé deti snívajú s otvorenými očami. Až vtedy keď detská impulzívnosť, nesústredenosť, slabá koncentrácia a nepozornosť začnú ovplyvňovať výkon v škole, vážnym spôsobom narúšajú sociálne vzťahy, alebo chovanie doma. Vtedy je vhodné, aby bolo dieťa vyšetrené na ADHD. Pretože intenzita jednotlivých symptómov sa veľmi často mení, nie je jednoduché ADHD diagnostikovať. Nepozornosť býva často najdôležitejším príznakom ADHD. Podľa najnovších diagnostických verzii duševných porúch (DSM-IV-TR, DSM-5 Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder 314.00, 314.01), sú tri vzory chovania ktoré signalizujú ADHD. Impulzívnosť, nesústredenosť a nepozornosť. Často sú tieto tri hlavné symptómy „namiešané“ v detských dušiach v ojedinelých a výnimočných „konšteláciách“ a „koncentráciách“.

Mýty a fakty o ADD / ADHD

Mýtus:
Všetky deti s ADD / ADHD sú hyperaktivne.
Skutočnosť:
Niektoré deti s ADD / ADHD sú hyperaktivne, ale mnohé iné nemajú s pozornosťou žiadne problémy. Deti s ADD / ADHD, ktorí sú nepozorné, ale nie príliš aktívny, sa môžu javiť ako omámené a bez motivácie.
Mýtus:
Deti s ADD / ADHD nikdy nezamerajú svoju pozornosť.
Skutočnosť:
Deti s ADD / ADHD sú často schopné sústrediť sa na činnosti, ktoré ich bavia. Ale bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažia, majú problém udržať pozornosť, keď úloha na ktorej pracujú je nudá a opakujúca sa.
Mýtus:
Deti s ADD / ADHD sa môže správať lepšie, keby chceli.
Skutočnosť:
Deti s ADD / ADHD môže mať poredsavzatia byť čo najlepšie, tiež sa chcú páčiť svojim učiteľom, rodičom a iným autoritám. Stále však nedokážu obsedieť na jednom mieste, mlčať, alebo venovať niekam pozornosť. Budú neustále pôsobiť ako neposlušné, ale to neznamená, že je to ich úmyslom.
Mýtus:
Deti nakoniec z ADD / ADHD vyrastú.
Skutočnosť:
ADD / ADHD pokračuje až do dospelosti, takže nečakajte, že vaše dieťa z toho vyrastie. Liečba môže pomôcť vášmu dieťaťu naučiť sa zvládať a minimalizovať symptómy.
Mýtus:
Lieky je najlepšia možnosť na liečbu ADD / ADHD.
Skutočnosť:
Lieky sú často predpisované na poruchu pozornosti, ale to nemusí byť najlepšou voľbou pre vaše dieťa. Účinná liečba ADD / ADHD zahŕňa aj vzdelávanie, behaviorálna terapia, domáca podpora, v škole, cvičenie a správna výživa.Hyperaktívno / impulzívne detí sú neustále „sú stále na pochode“. Doslova uháňajú po triede a stále sa dotýkajú vecí dookola, alebo rozprávajú bez ustania. Sedieť pri večeri, alebo počas vyučovacej hodiny je pre tieto deti ťažkým bremenom. Doslova sa zvíjajú a neustále sa na svojom mieste vrtia, alebo kývajú stále nohami, pritom všetko okolo seba dočahujú, alebo si nervózne klopú tužkou o lavicu. Hyperaktívno / impulzívne deti sa vo vnútri cítia veľmi nepokojné a nervózne. Majú potrebu byť v neustále hlučné a chcú robiť niekoľko vecí naraz. Impulzívne deti, zdá sa,, nie sú schopné kontrolovať svoje počínanie a okamžité nedomyslené reakcie. Často počas hodiny doslova vyhŕknu nevhodné komentáre, ich emócie plynú nekontrolovane bez ohľadu na neskoršie dôsledky počínania. Nedokážu pokojne čakať v rade, či nejakej činnosti, ktorá vyžaduje čakanie. Často sa zmocnia hračky iných detí, alebo dokážu udrieť iné dieťa, keď sú rozrušené. Hyperaktívno impulzívne deti dajú prednosť robeniu vecí, ktoré majú okamžitý, ale minimálny efekt, pred aktivitami vyžadujúcimi viac úsilia, avšak z efektom odmeňujúcim v konečnom dôsledku neskôr.

Hyperaktívno / nepokojné deti

majú v sebe častý nepokoj rúk a nôh, neustále pobehujú, sú neschopné obsedieť na jednom mieste Často vyhŕknu odpoveď, bez toho aby si vypočuli celú otázku. Majú problémy stať v rade a často sú nesústredené. Sami udávajú, že majú v sebe zničujúci nepokoj. Vykonávanie školských domácich úloh je pre tieto deti mimoriadne ťažké. Často zabúdajú napísať si zadanie úloh v škole, alebo si v škole, či doma neustále zabúdajú pomôcky. Často nosia domov knihy, či pomôcky, iných detí. Pokiaľ si svoje úlohy predsa len napíšu, sú plné pravopisných chýb a prepisovania. Robenie domácich úloh je často frustrujúca pre rodičov i dieťa samotné.

Hyperaktívno / nepozorné deti

sú roztržité a ich myseľ je odvádzaná irelevantnými dejmi a zvukmi. Neschopnosť všímať si detailov a chýb z neopatrnosti. Nedokážu sa riadiť príkazmi učiteľa. Strácajú alebo zabúdajú veci, hračky, tužky, knihy a nástroje potrebné na vykonane domácich, či školských úloh. Nedokážu dokončiť jednu úlohu a hneď sa nadchnú pre druhú, ktorú však tiež nedokončia.. Bývajú často zasnené „z otvorenými očami“ bývajú často popletené, pomaly myslia a sú letargické. Informácie spracúvajú pomaly, pomalšie ako iné deti. Keď učiteľ dáva ústnu alebo písomnú úlohu, či diktát, len veľmi málo sa orientujú a chápu, čo vlastne učiteľ po nich chce. Tieto deti s ADHD / nepozornosťou dokážu sedieť ticho a pokojne, ba dokonca sa môže zdať že normálne „pracujú“, Tieto deti nemávajú problémy s častou impulzívnosťou a hyperaktivitou v triede, alebo doma. Nemusia mať ani problémy s vytváraním sociálnych vzťahov. Práve problémy detí s ADHD, kde je zložka nepozornosti akcentovaná, bývajú často svojím okolím prehliadané. Ale i tieto deti, tak ako deti s ďalšími typmi ADHD potrebujú našu pomoc.

Je to naozaj ADHD?

Nie každé dieťa, ktoré prejavuje symptómy impulzívnosti, nepokoja a nepozornosti má poruchu ADHD. Mnoho ľudí jednoducho zo seba vyhŕknu veci, ktoré nechceli povedať, alebo preskakujú z jednej práce na druhú, alebo majú občas chvíle kedy sú zmätené a zabúdajú. Ako sa v tom všetkom majú odborníci vyznať? Pretože každý človek má podobné prejavy, je mimoriadne dôležité rozpoznať skutočné priznaky ADHD. Stanovenie takejto diagnózy musí predpokladať skutočné priznaky ADHD. diagnostickesmernice DSM-IV, DSM-5 obsahujú požiadavky ktoré sú určujúce. Pomocou „zmerateľných“ symptómov poukazujú na prípadnú ADHD. Patologické správanie sa musí prejaviť pred siedmym rokom života a malo by pokračovať aspoň po dobu 6 mesiacov. Predovšetkým „choré“ správanie musí tvoriť skutočný handicap v aspoň dvoch oblastiach života dieťaťa. V triede, na ihrisku, doma, v spoločenstve detí, alebo v inej sociálnej skupine.

Pozor na omyl pri diagnostikovaní ADHD

Niektoré deti môžu už napohľad intenzívne prejavovať niektoré prejavy ADHD v domácom prostredí, avšak ich prejavy v školskej oblasti, alebo v sociálnych vzťahoch mimo domova nie sú poznačené prejavmi ADHD.. Pozor i na deti, ktoré sa zdajú byť príliš aktívne na ihriskách, možno za iných okolností by mohli „podozrivo“ napĺňať niektoré symptómy ADHD. Nato aby mohli odborníci dieťa zaradiť medzi ADHD musí spĺňať niekoľko dôležitých otázok:

Je toto správanie nadmerné, dlhodobé a intenzívne?
Vyskytuje sa v porovnaní z vrstovníkmi v omnoho väčšej miere?
Je kontinuálne a nie epizódne, ktoré je odpoveďou na konkrétnu situáciu?
Je rozvrstvené do viacerých úrovní jedného prostredia? (ihrisko, dvor, škola…)
Dá sa správanie sledovanej osoby porovnať z kritériami DSM-IV, DSM 5?

Väčšinu ADHD zachytáva škola

Niektorí rodičia pozorujú prejav nepozornosti, hyperaktivity, a impulzívnosti vo svojich deťoch dávno pred nástupom do školského prostredia. Dieťa môže stratiť záujem o hranie sa, alebo stratí záujem o televíziu, bez plánu pobehuje, je nepokojné a neovládateľné. Ale pretože detí dozrievajú v rôznych obdobiach a majú rôzne osobnosti, prejavujú rôzny temperament v rôznych energetických hladinách, je preto užitočné poradiť sa s odborníkom, či je správanie dieťaťa primerané jeho veku. Rodičia budú chcieť vyhľadať pomoc detského lekára, alebo detského psychológa, či psychiatra. Rodičia sa budú chcieť zorientovať, či ich dieťa trpí poruchou ADHD, alebo je ich dieťa len na svoj vek nevyzreté a bujné. ADHD je často zo strany príslušníkov rodiny nerozpoznané. až pokiaľ sa dieťa nedostane do vážnych problémov v školskom prostredí. Učitelia sú práve ti, ktorí často rozpoznajú že dieťa je hyperaktivne. Upozornia rodičov na to, že s ich dieťaťom nie je niečo v poriadku. Učitelia prichádzajú do styku s mnohými deťmi, a teda vedia, ako sa ktoré dieťa prejavuje.

Čo spôsobuje ADHD?

Jedna z prvých otázok rodiča, potom čo bolo jeho dieťa diagnostikované na ADHD, často býva: „Prečo? Čo som spravil zle? Určite som to zapríčinil ja?“ V dnešnej dobe je málo dôkazov o tom, že ADHD bolo zapríčinené sociálnym prostredím a nesprávnou výchovou dieťaťa(!) Najviac príčinných dokladov, zdá sa pochádza z oblasti neurobiológie a genetiky. Je dôležité povedať, že dieťa sa počas života môže dostať do obzvlášť krutých situácii (chudoba, sociálny útlak, sexuálne zneužívanie), ktoré môžu epizódne ovplyvniť správanie dieťaťa. Prejavy chovania detí, dôsledkom týchto epizódnych situácii môžu silno pripomínať prejavy ADHD. Takáto „epizóda“ môže sama spustiť ADHD. Rodič je povinný sa i naďalej zo svojho dieťaťa tešiť a spoločne s odborníkmi hľadať najlepší spôsob pomoci. Vedci študujú príčiny ADHD v snahe spoznať a porozumieť tomu, akým spôsobom jednať s deťmi s ADHD. Vedcom sa stále viac darí odhaľovať príčinné súvislosti, týkajúce sa vzniku a existencie ADHD. Vznik ADHD je pravdepodobne potenciovaný biologickými príčinami. Toto poznanie môže odstrániť obrovské bremeno viny z rodičov takto postihnutého dieťaťa.

Príčinné súvislosti vzniku ADHD

V posledných desaťročiach vedci prišli s niekoľkými teóriami, čo by mohlo spôsobovať ADHD. Tieto teórie, zdá sa, viedli do slepej uličky. Nie pre to, žeby nemuseli byť pravdivé, ale pre ich slabú „schopnosť vypovedať“. Nikto ani nevyvrátil ani nepodporil relevantnosť týchto tvrdení. Jedna vedecká štúdia tvrdí, že existuje vzťah medzi použitím alkoholu a cigaretami v priebehu tehotenstva a z toho vyvstávajúceho rizika ADHD pre potomka. Ďalší faktor je z radu environmentálnych dôvodov. V minulosti boli namerané vyššie hodnoty niektorých látok, ktoré sa našli v tele malých predškolákov s ADHD. Tieto látky, ktoré sa našli v krvnom obehu malých detí, sa nachádzajú v náterových farbách (olovo) starých domoch. Iná zo skorších teórii o vzniku ADHD predpokladá zranenie mozgu. Niektoré deti, ktoré utrpeli úraz mozgu začali prejavovať v správaní symptómy podobné ADHD, ale len malé percento detí s ADHD utrpelo niekedy úraz mozgu.. Ďalšia teória, ktorej mnohí dosiaľ dôverujú je, že problémy s ADHD môžu byť vyvolané alebo udržiavané účinkom rafinovaného cukru a inými potravinovými prísadami. V roku 1982 v USA bola vytvorená komisia, ktorá mala za úlohu preskúmať tieto záležitosti. O cukre v tejto súvislosti sa diskutovalo na medzinárodnej konferencii, ktorú táto komisia zvolala. Konferencia informovala delegátov o zlepšení stavu malých detí s ADHD, ktoré sa v rámci diéty zriekli cukru a niektorých potravinových prísad. Zlepšenie nastalo až v 5 percentách kontrolovanej skupiny deti z ADHD. Avšak iba nedávno sa v USA robila štúdia, kde jednej kontrolnej skupine detí s ADHD podávali cukor, ďalšej skupine cukor podávali každý druhý deň a tretej skupine detí z prejavmi ADHD cukor nepodávali vôbec. Ako to dopadlo? Štúdia ukázala že podávanie, či nepodávanie sladených jedál nijako významne neovplyvňuje správanie a akademické schopnosti detí.

Čo keď je to inak?

Vedci došli k záveru, že je to práve genetika, ktorá hrá podstatnú úlohu pri vzniku ADHD. Jednovaječné dvojčatá trpia súčasne 80 percentami rovnakých symptómov pri ADHD. Dvojvaječné dvojčatá, bez ohľadu na pohlavie asi 50 percentami. Výskumníci uzavreli tento nový poznatok: Ide o genetický predpoklad. Táto skutočnosť, mimo iné, môže poukazovať rovnako na psychologické a výchovné vplyvy, ktoré mohli vyvolať vznik ADHD, a to by platilo aj v rodine s dvojčatami. Výchova môže mať silnejší vplyv ako genetika, zvlášť ak je jasná a koncepčná. Ak má rodič problémy so sústredením a pozornosťou, i jeho deti, sú v tomto smere vo väčšom ohrození, dôsledkom odpozoruvávania. Takýto rodič bude mať problémy s komunikáciou so svojimi deťmi. Jasné porozumenie dôvodov vzniku ADHD umožní efektívnu liečbu. Pokiaľ by dôvody vzniku ADHD mali byť genetické, či biologické, asi by bola cesta „nápravy“ jednoduchšia. Stačilo by identifikovať správny gén a mali by sme vyhraté.

Iné poruchy niekedy sprevádzajúce ADHD

Veľa detí, asi 20 – 30 percent, môžu vo svojich charakteristikách javiť niektoré „zvláštne“ črty. V predškolskom veku to môžu byť nedostatky v porozumení niektorých zvukov, slov alebo môžu mať ťažkosti vyjadrovať sa. Školopovinné deti môžu prejavovať nedostatky s čítaním a pravopisom, nepekným písaním a majú problémy i s aritmetickým vnímaním. Dyslexia – porucha čítania, je dosť rozšírená. Problémy s čítaním má 8 percent detí základných škôl.

Touretov syndróm a ADHD

Malé percento detí s ADHD má zvláštnu neurologickú nedostatočnosť, ktorá sa tiež označuje Tourette syndróm. Deti s Tourette syndrómom majú rôzne nervové zášklby a repetičné maniere, ako je opakované mrkanie očí, tiky tváre, úškľabky, kolísanie sa, a pod. Iní si neustále čistia hrdlo fŕkaním, funením alebo naraz vyhrkujú a vykrikujú neslušné slová. časopis The American Journal of Psychiatry uvádza „Presnú povahu týchto abnormalít je potrebné ešte len zistiť.“ Tourette syndróm je telesná porucha, ktorú postihnutý nie je schopný ovládať. Povedať dieťaťu s Tourette syndrómom „nerob to,“ alebo „nerev“ je zbytočné. Ak budeme takéhoto pacienta nútiť, aby s tým prestalo, povedie to pravdepodobne k jeho ďalšiemu stresu a ten môže spôsobiť, že tikov naopak pribudne!. Toto chovanie sa dá kontrolovať účinnou liečbou. Len veľmi málo detí má samotný Tourette syndróm, omnoho viacej je detí s ADHD , ktorý majú pridružený Tourette syndróm.

Oppositional Defiant Disorder a ADHD

(porucha nerešpektovania autority)
Až jedna tretina detí s ADHD – väčšinou ide o chlapcov – má ďalší pridružený prejav, známy ako Opposiitional Defiant Disorder. Tieto deti sú často vzdorovité, tvrdohlavé, neposlušné, majú výbuchy nálad a bývajú agresívne. Večne sa dohadujú s dospelými a odmietajú poslušnosť.

Conduct Disorder (CD) a ADHD

(vodcovská porucha)
Asi u 20 až 40 percent z ADHD detí sa neskôr vyvinie CD, vážnejší vzor protisociálneho chovania. Tieto deti často klamú, kradnú, stále s niekým bojujú, bijú sa, sú veľmi blízko toho, aby sa dostali do skutočných problémov v škole alebo s políciou. Často potláčajú práva iných detí, prejavujú agresivitu voči ľuďom i zvieratám. Ničia majetok, vnikajú do príbytkov iných ľudí, dopúšťajú sa tu krádeží, ozbrojujú sa, alebo sa chovajú vandalsky. Tieto deti radi experimentujú s omamnými látkami a neskôr sa dostávajú k ich samotnému zneužívaniu a závislostiam. Rozhodne aj tieto deti potrebujú našu pomoc.

Úzkosť, depresie a ADHD

Niektoré deti s ADHD trpia častými úzkosťami a depresiami. Sú rôzne stupne depresii. Máme tu na mysli ťažké depresívne stavy, kedy postihnutý má celkový negatívny pocit, ktorý je sprevádzaný komplexom menejcennosti, úzkosťou a hnevom,. Pacienti bývajú unavení, nemajú chuť do jedla, zle spia, strácajú na hmotnosti a stretávajú sa s jednou nepríjemnosťou za druhou. Niektorí dospievajúci mladí ľudia sa snažia zakryť svoju depresiu tým, že sa neustále vnárajú do zábav, navštevujú večierky, pestujú sexuálnu promiskuitu a opíjajú sa. Jeden štrnásťročný chlapec trpiaci silnými depresiami a poruchou ADHD povedal: „Vlastne ani neviem kam ma to tak strašne ženie, viem len jedno, že keď som sám, uvedomujem si, ako strašne sa cítim. Deti ktoré sa nakoniec naučia zvládať svoj nepokoj a depresiu, majú omnoho väčšiu šancu zvládať nápor prejavov ADHD …a platí to aj opačne. Dieťa s poruchou ADHD, ktoré sa dokázalo vyrovnať so svojimi negatívnymi náladami, bude lepšie pripravené na zvládnutie úloh spojených so školou a celkovým svojim fungovaním v živote.

Bipolárna porucha (manio-depresívna psychóza) a ADHD

Neexistujú žiadne presné štatistiky, koľko detí s ADHD trpí bipolárnou poruchou osobnosti. Rozpoznanie bipolárnej poruchy u detí s ADHD je veľmi ťažké. Bipolárna porucha v jej klasickej forme, Podľa dr. Barbary D. Ingersollovej a dr. Sama Goldsteina, je bipolárna porucha (tiež známa ako maniodepresívna psychóza) „stav charakterizovaný depresívnymi epizódami, ktoré sú prerušované obdobiami zvýšenej aktivity a povznesenej nálady, a to v miere, ktorá významne prevyšuje normálnu dobrú náladu“. Typické sú cyklicky striedané nálady, medzi obdobiami s veľkou i malou intenzitou a to i intenzitou vysokých kmitočtov. U detí sa bipolárna porucha prejavuje často ako chronická rozladenosť so zmesou povznesenosti, depresie a podráždenosti. Navyše u bipolárnej poruchy môžu byť niektoré prejavy podobné ako u ADHD . Tiež sa vyskytuje u týchto detí veľmi vysoká úroveň energie s redukciou potreby spánku. Z prejavov bipolarity dieťaťa jeho derivovaným náprotivkom dieťa s prejavmi radostne vzrušenej nálady až akási grandióznosť.

Niekoľko faktov k liečbe ADHD

Liečba ADHD napomáha v mnohých prípadoch úspešne sa deťom zaradiť v školskom prostredí, doma, či pri hrách. Liečba v konečnom dôsledku napomáha deťom vyhnúť sa negatívnym zážitkom a vyhnúť sa tak nepríjemným emočným problémom. Asi 80 percent detí, ktoré potrebujú liečbu pre ADHD ju potrebovali už ako malé deti. Okolo 50 percent detí potrebuje liečbu aj v dospelom veku. Liečba pre deti ktoré trpia poruchou ADHD v kombinácii s bipolárnou poruchou často predpokladá predpísanie náladových stabilizátorov ako je líthium alebo Depakote(R). Lekár bude s najvyššou opatrnosťou zvažovať, či dieťa nebude liečiť jedným zo spôsobov liečby na ADHD a nepredpíše liečbu v tomto smere. Pokiaľ je stimulačná liečba predpísaná, bude aplikovaná s nižším dávkovaním, než je obvyklé.

Rodina a ADHD

Správna liečba ADHD pomáha dieťaťu v každodennom živote. Liečené dieťa má lepšiu schopnosť ovládať niektoré z prejavov, ktoré doposiaľ veľmi vážne otravovali jeho okolie. Učiteľov, rodičov i súrodencov. Chce to čas, aby sa vytratilo všetko to sklamanie, vina a hnev. To všetko vzniklo po dobu neliečených prejavov ADHD. Nielen deti ale aj rodičia potrebujú zvláštnu pomoc psychoterapeutov, aby pomohli rodine vyvíjať „techniky“ pre zvládnutie nových vzorcov chovania. V mnohých prípadoch potrebuje celá rodina pomoc, pretože problém ADHD podstatne ovplyvňuje fungovanie rodiny. Terapeut napomáha rodine nájsť lepšie spôsoby, ako ovládať rozkladné účinky ADHD na rodinu. Hlavne mimo našej republiky sa dá vybrať v systéme terapeutov s rôznymi typmi prístupov. Je dobré vedieť a mať informácie o rôznych prístupoch v tomto smere. Je potom ľahšie pre rodinu vybrať si toho správneho „terapeuta“, ktorý je najlepší pre ich potreby. Psychoterapia pracuje a pomáha ľuďom s ADHD ako prijať samých seba navzdory tomu, že trpia poruchou ADHD, bez ohľadu na symptómy alebo príčiny poruchy. Počas psychoterapeutických sedení pacienti hovoria s terapeutom o svojich rušivých myšlienkach a pocitoch, skúmajú svoje „pády a zlyhania“ a zlé vzorce správania. Naučia sa alternatívnym spôsobom ovládania svojich emócii. Pacienti rozprávajú a terapeut sa pokúša pomáhať im porozumieť a v konečnom dôsledku ich preladiť na účinnejšie zvládanie poruchy.

Behaviorálna terapia a ADHD

Behaviorálna terapia pomáha ľuďom vyvinúť efektívne cesty na spornej „otázke“, teda problému, ktorý dieťa následkom ADHD akcentuje. K najdôležitejším princípom pomoci deťom s poruchou ADHD je porozumenie a pochopenie ich pocitov a pohnútok. Tento prístup priamo napomáha výmene myšlienok medzi dieťaťom a terapeutom. Rovnako napomáha k usmerňovaniu a zmene v správaní. Podpora psychoterapeuta môže smerovať aj k praktickej pomoci. K pomoci s organizačnými úlohami, školskými domácimi prácami alebo pomoci s riešením emočne nabitých udalosti, na ktoré si dieťa samé netrúfa. Terapeut napomáha dieťaťu vo vlastnom monitorovaní a sebakontrole správania sa. Učí ho pochváliť sa za úspechy. Usmerňuje ho v kontrole svojho hnevu a myslenia. Sociálny tréning môže dieťa naučiť novému správaniu. Počas tréningu terapeut diskutuje o modeloch vhodného správania, ktoré sú dôležité pre rozvíjanie sociálnych vzťahov, očakávajúc tak zmenu v správaní dieťaťa s ADHD: Naučiť sa zdieľaniu hračiek, pomáhať iným, reagovať na „doberanie si“ dieťaťa. Psychoterapeut napomáha dieťaťu učiť sa „čítať“ v iných ľuďoch z ich obličajového výrazu a tónu hlasu za účelom vyškoliť ho vo vhodných reakciách. Tréning v sociálnej zručnosti pomáha dieťaťu vyvinúť lepšie spôsoby vlastnej existencie a sociálnych vzťahov.

Terapia podporných skupín

Osvedčený prístup pomoci deťom s ADHD a ich rodičom sú podporné psychoterapeutické skupiny. Zúčastňujú sa na nich odborníci, rodičia a ich deti s poruchou ADHD. Členovia skupiny sa schádzajú spravidla jedenkrát do mesiaca. Program schôdzky sa začína prednáškou expertov k aktuálnemu problému niektorého, alebo niektorých z prítomných. Po popularizačnej prednáške odznejú skúsenosti rodičov a ich deti s poruchou ADHD. Sila účinku skupiny je v tom, že sa členovia dozvedajú aj o iných „osudoch“ a skúsenostiach rovnako trpiacich. Je mimoriadne dôležité, aby jednotlivý rodičia získali ten dôležitý pocit „Nie som v tom svojom probléme sám!“

Terapia rodičov detí s ADHD

Mimo našu republiku, hlavne v USA existujú sociálne tréningy určené pre rodičov. Sú mimoriadne obľúbené. Organizujú ich experti terapeuti zväčša pracujúci v občianskom sektore. Zakladajú špeciálne triedy a učia rodičov detí s ADHD psycho-sociálnym nástrojom k používaniu najmodernejších prístupov k zvládaniu poruchy ADHD u svojich deti. Jedna taká technika je použitie akéhosi bodovacieho systému, ktorý okamžite odmeňuje dobre správanie, alebo prácu dieťaťa ADHD. Ďalšia technika spočíva v stanovení takzvaného „mŕtveho času“. Spočíva v izolovaní dieťaťa, niekde v kúte na stoličke alebo v spálni. Takto potrestané je dieťa, ktoré je neovládateľné a neskrotné. Behom tohto „očistného“ času, je porazená strana – dieťa vyňaté z diania v rodine, či škole a sedí v izolácii, až pokiaľ sa neutíši. Dôslednosť prístupu k dieťaťu je mimoriadne dôležitá. Dôležité je však odmeňovanie. A to takzvaným „živým časom“. Je to čas, opakovane vyhradený každodenne, v ktorom rodičia so svojimi deťmi zdieľajú príjemné okamžiky pri uvoľňujúcich aktivitách. Behom tohto „živého času“ rodičia hľadajú možnosti všímania si aktivít svojho dieťaťa, ktoré vykonalo dobre a upozorňujú na ne a chvália ho za šikovnosť, silu a schopnosti. Tento systém odmien a trestov môže byť efektívna cesta k modifikácii „nevhodného“ správania následkom ADHD. Rodič (alebo učiteľ) pozná niekoľko slabých miest toho ktorého dieťaťa. Ako je vyžiadanie si hračky, namiesto jej vytrhnutia inému dieťaťu z ruky, dokončenie rozrobeného jednoduchého úkolu, a pod. Dieťaťu sa vždy presne musí oznámiť, čo má spraviť, čo je od neho očakávané, pokiaľ ma získať odmenu. Ďalej je veľmi dôležité odmeniť dieťa iba vtedy, ak vykoná požadovaný úkol a prejaví dobré správanie. Je možné ho aj mierne potrestať, pokiaľ takúto požiadavku odmietne spraviť. Niekedy postačí na strestanie dieťaťa moment našej aktuálnej nepriazne v podobe zachmúrenia. Odmenou môže byť nejaká malá výhoda, po ktorej dieťa túži a chce kvôli nej „pracovať“. na sebe Trestom by mohlo byť odňatie takejto výhody alebo krátky „mŕtvy čas“.

Hľadajme na ADHD deťoch dobré veci

Rodičia naučte sa vždy nachádzať na svojich deťoch vždy to dobré, neprehliadnite čo i len malú možnosť odmeniť svoje deti. Chcú pracovať a zlepšovať sa! Tieto techniky „mŕtveho a živého času“ fungujú aj na zdravé deti. I keď deti s ADHD majú potrebu byť odmeňované v omnoho väčšej miere. Je dôležité pre dieťa s ADHD usporiadať veci tak, aby uspelo, Možno má naše dieťa vážny problém dokončiť nejakú úlohu. Môžeme dieťaťu jeho úkol rozdeliť na niekoľko malých častí a potom ho pochváliť za každý jeden schodík, krôčik, ktorý už dokončilo. Je dôležité doslova manažovať čas svojim ADHD deťom. Vyveste na ľadničku presný rozvrh vzťahujúci sa k činnosti rodiny. Ide o denný rozvrh, ktorý je každý deň rovnaký a rutinný. Je v ňom dostatočný priestor na spánok. Rozvrh zahŕňa čas na vykonávanie domácich prác, voľný čas (vrátane pobytu vo voľnej prírode a aktivitách ako sú počítačové hry a pod.) Pokiaľ očakávame nejaké zmeny v rozvrhu, je dôležité vpísať ich do rozvrhu v najskorší možný termín. Deti s ADHD potrebujú jasné pravidlá, ktorým dokážu porozumieť a dokážu ich poslúchnuť. Nebojte sa odmieňať, pokiaľ dieťa rozvrh dodržuje a poslúcha ho. Deti s ADHD sú veľmi často kritizované a ponižované. Hľadajte ich dobré správanie a chváľte ich zaň!

Vaše dieťa s ADHD a škola

Rodičia vy ste pre vaše dieťa najlepší ochranca. Aby vaša ochrana bola čo najefektívnejšia, naučte sa o poruche ADHD čo najviac. Pokiaľ je vaše dieťa už diagnostikované na ADHD a chystáte sa ho umiestniť na niektorú zo základných škôl, navštívte jeho učiteľov a porozprávajte im o svojom dieťati a problémoch, s ktorými spoločne s ním zápasíte. Potom, čo učiteľov s týmito vecami oboznámite, budú lepšie pripravený pomáhať vášmu dieťaťu vstúpiť do toho nového sveta, ktorý je tak ďaleko od vecí, ktoré vaše dieťa doteraz poznalo. Pokiaľ vaše dieťa už vstúpilo do vyučovacieho procesu a vy máte vážne podozrenie že s ním niečo nie je v poriadku (ADHD), hľadajte pomoc u profesionálov, alebo sa spýtajte na možnosť postupu u vás na škole. Škola sama je schopná dať vaše dieťa vyšetriť a následne smerovať pomoc na zabezpečenie jeho potrieb. Niektorí rodičia dávajú však prednosť vybrať si profesionálnu pomoc pre svoje dieťa podľa svojej voľby. Samotná škola je zákonom zaviazaná vyhodnotiť situáciu okolo vášho dieťaťa, ktoré prejavuje známky ADHD alebo inej poruchy, ktorá môže ovplyvňovať jeho akademické schopnosti alebo spôsobilosť kooperovať s učiteľmi a spolužiakmi. Pokiaľ cítite, že vaše dieťa sa nedokáže v škole naučiť učivo tak, ako by malo, pokúste sa zistiť, kto by vám mohol pomôcť, a neváhajte ho kontaktovať. Váš triedny učiteľ by vám mohol v tomto smere poskytnúť informácie. Potom požiadajte písomne školu, aby zabezpečila vyšetrenie vášho dieťaťa. Váš list adresovaný škole by mal obsahovať dátum, vaše meno i meno dieťaťa a dôvod pre ktorý žiadate vyšetrenie dieťaťa. Kópiu tejto žiadosti si starostlivo uschovajte. Každá škola na Slovensku je napojená na sieť psychologických poradní, ktorá samotne vyšetrenie a diagnostikovanie dieťaťa prevedie. Pokiaľ je vaše dieťa už diagnostikované na poruchu ADHD, oprávňuje ho to k využívaniu vzdelávacích služieb so zvláštnym zreteľom. Je dôležité, milý rodičia, aby ste spolupracovali so školou i psychologickou poradňou. Poradňa musí v rámci vyšetrení stanoviť úroveň síl dieťaťa, presne vymedzí slabé stránky dieťaťa a navrhne individuálny vzdelávací program pre dieťa. Vy ako rodič by ste mali byť z týmto IVP zoznámený. Viacej na západ od našich hraníc je priam procesnou nutnosťou, že takýto IVP schvaľuje rodič.

Váš teenager s ADHD

Roky mladosti sú naozajstnou výzvou pre väčšinu detí. Pre deti s ADHD sú dvojnásobne tvrdé. Problémy dospievajúcich – tlak vrstovníkov, strach zo zlyhania v škole i v kolektíve, nízka sebaúcta – sú v dopadoch omnoho vypuklejšie pre deti s ADHD. Túžba byť nezávislý, neustále skúšať niečo nové a zakázané – alkohol, drogy i sexuálna aktivita – môže viesť do nepredvídaných následkov. Pravidla, ktoré si menšie deti s ADHD za roky dokázali osvojiť a nasledovať ich, sú pre deti ADHD v pubertálnom veku len pre výsmech a ignoranciu. Rodičia musia ešte viac, ako kedykoľvek predtým spoločne, ako jeden človek, vyznávať rovnaký názor na výchovu svojich detí. Pravidla výchovy sa musia stať priamymi a jednoznačne zrozumiteľnými. Komunikácia medzi dospievajúcimi a rodičmi musí smerovať k poznávaniu jasných dôvodov pre každé stanovené pravidlo. Keď je pravidlo (príkaz) dané, musí byť zjavné aj prečo bolo dané. O prospešnosti rozvrhu, vyvesenom na ľadničke, či niekde inde sme sa už zmieňovali. Na rozvrhu je okrem zoznamu činnosti doma i v škole aj zoznam všetkých pravidiel. Dokonca počas rokov dospievania sa môže „mŕtvy čas“ zväčšovať a „pritvrdzovať“. Impulzívnosť a zlá nálada sú časté prejavy ADHD. „Mŕtvy čas“ môže účinne pomáhať. Mladiství často trávia čas mimo domova. Možno bude na mieste obmedziť mu čas strávený mimo domova. No v každom „živom čase“ nezabudnite svojmu ADHD dieťaťu povedať, ako ho veľmi, veľmi ľúbite.