Dysmuzia je špecifická porucha narušenia hudobných schopností. Porucha sa môže prejavovať ťažkosťami v:
a) receptívnej zložke: ako neschopnosť správne rozoznávať tóny a melódie (hudobná „hluchota”) či určovať zvukovú podobu hudobných nástrojov
b) expresívnej zložke: ako nesprávne hlasové vyjadrovanie tónov, melódií a piesní („falošné spievanie”)
c) motorickej zložke: patria sem ťažkosti vokálne alebo inštrumentálne.
Pri vokálnych ťažkostiach je narušená schopnosť spievať, pri inštrumentálnych neschopnosť naučiť sa hrať na hudobnom nástroji (neobratnosť pri prstoklade, pri hraní so sláčikom).
Ďalej rozoznávame lexickú a grafickú dysmuziu, t.j. poruchu v čítaní, resp. písaní hudobného notového záznamu.
Dysmuzia nie je, keď dieťa používa tzv. spevavú reč. Vtedy sa jedná o poruchu intonácie a rytmu reči pri hovorení a prednese veršovaných útvarov – dysprozódia.
V diagnostike sa využíva test hudobných schopností. Dieťa v ňom rozlišuje výšku tónov, analyzuje akordy a skúša sa jeho pamäť na tóny a rytmus. Tento test umožňuje sledovať vývin hudobných schopností a môže byť prostriedkom na výber detí do základných umeleckých škôl.
Nápravou dysmuzie sa psychológovia ani špeciálni pedagógovia nezaoberajú. Je to spoločensky nezávažná porucha učenia, ktorá aj bez nápravy umožňuje dieťaťu (dospelému) mať radosť z hudby a viesť plnohodnotný a úspešný život.