Hyperaktivita, impulzivita a ťažkosti so sústredením môžu vážne postihnúť schopnosť dieťaťa učiť sa. Často začínajú pomaly zaostávať za ostatnými deťmi v triede. Okrem ťažkostí so správaním dieťaťa s ADHD teda pribudne niečo ďalšie, čoho je treba sa báť, pre čo sa mu môžu posmievať a za čo ho možno aj trestať. Značná časť detí s ADHD trpí špecifickými poruchami učenia. Takéto deti mávajú sklon k poruchám čítania a písania.
Vzhľadom na to, že náš vzdelávací systém vyžaduje dokonalosť v čítaní i v písaní, aby bolo možné plne sa venovať všetkým predmetom, niet divu, že práve tieto deti často zlyhávajú. Akonáhle zostanú pozadu, je pre ne mimoriadne ťažké znovu všetko dobehnúť. Nedokážu sa sústrediť tak dlho ako ich spolužiaci. Hluk a okolitý pohyb ich ľahko vyruší. Často prepočujú dôležitú informáciu alebo pokyn učiteľa, pretože práve premýšľajú o niečom inom. Mnohé deti majú veľmi neúhľadný rukopis. Pokiaľ si učiteľ neuvedomí príčinu ich ťažkostí, výsledkom ich horlivého snaženia sú krátke, ufúľané a neúhľadné cvičenia, ktoré sa nezaobídu bez poznámky, alebo dokonca posmechu. Tento problém sa týka hlavne detí, ktoré zároveň trpia dyspraxiou (porucha koordinácie predovšetkým jemnej motoriky).
Súrodenecká rivalita, problém, ktorý sa vyskytuje v mnohých rodinách, sa môže prítomnosťou ADHD vystupňovať. Nepostihnuté deti majú problémy sa s tým vyrovnať. Rodičia sú zničení z opakujúcich sa sťažností na správanie detí v škole, niekedy dôjde aj k vylúčeniu. Môže byť veľmi lákavé zvaľovať vinu na nesprávnych ľudí.
Rodičia majú dojem, že sa ich iné rodiny a priatelia stránia, že správanie ich dieťaťa spôsobilo vyčlenenie zo spoločenského života. Často majú pocit, že sú neschopní; dokonca sme sa na klinikách stretli s rodičmi, ktorým to povedali príbuzní alebo odborníci. Niekedy sú obviňovaní z toho, že sa pokúšajú prisudzovať problémy svojich detí zdravotným príčinám, len aby sa zbavili svojej vlastnej nedostatočnosti.
Nedostatočná motivácia, nepokoj a neúspech sprevádzajú školský výkon detí s ADHD, porucha je často spojená s niektorou z porúch učenia (dyslexia, dysortografia apod.), ťažkosti s rukopisom a úpravou písomných prejavov sú takmer pravidlom. Učiteľ by mal voliť vždy jasne štruktúrovanú činnosť (dieťa musí vedieť, čo má robiť), pozitívne posilňovať žiadúce správanie a nežiadúce nechať „vyhasnúť“, voliť takú formu výučby, ktorá nespočíva len v opisovaní textov a mentorovaní. Napriek tomu je výučba detí s ADHD náročná a pre dieťa aj učiteľa vyčerpávajúca.
Niektoré deti z ADHD „vyrastú“, niektoré porucha sprevádza celý život. Aj dospelí s ADHD majú právo na liečenie (aj s farmakoterapiou).Aj keď ADHD veľmi komplikuje život svojmu „nositeľovi“ a jeho okoliu, neide o nezvládnuteľnú záležitosť. Správna a včasná diagnóza a vhodná terapia, spolu s pochopením zvláštností vývinu a správania, prináša ovocie. Ľudia s ADHD majú dokonca výhodu v schopnosti rýchlych reakcií, a tak ich nájdeme medzi lekármi na pohotovosti, pilotmi lietadiel, podnikateľmi…