Akým spôsobom a či vôbec ovplyvňuje ADHD cukor? Existujú dve polohy ako odpovede na túto kontroverznú otázku. Jednu polohu zastupujú európske lekárske organizácie, ktoré tvrdia prostredníctvom početných vedeckých štúdii, že deti a cukor v tomto zmysle nereagujú a že cukor nehrá v ADHD žiadnu rolu.
Na druhej strane sú matky týchto detí, ktoré osobne svedčia, že keď deťom podajú jedlo z väčším obsahom cukru, ich dieťa sa stane za pár minút po požití takéhoto jedla priam nezvládnuteľné. Vyvstáva otázka, komu z nich veriť?
V roku 1985, Dr. Mark Wolraich publikoval najplyvnejšiu štúdiu, ktorá zastávala názor, že cukor nehrá žiadnu úlohu v probléme ADHD. Wolraich skúmal 16 hyperaktívnych detí po dobu 3 dní. Výskumníci modifikovali cukornatosť ich predpísanej stravy, ale nepozorovali žiadne účinky a rozdiel na správaní alebo učení detí. Rovnaká skupina výskumníkov o niečo neskôr publikovala recenziu a uzavrela bádanie: Štúdia nepotvrdila efekt cukru v očakávanom zmysle, skôr naopak, zdá sa, že cukor v strave agresiu skúmaných deti potláčal, než naopak.“
V roku 1994, Dr. Richard Milich skúmal 31 detí, ktorých matky uvádzali citlivosť svojich detí na cukor. Tím podával všetkým deťom bežný dostupný nápoj. Polovici matkám bolo povedané, že nápoj obsahuje veľké množstvo cukru, druhej polovici nebolo o zložení nápoja povedané nič. Matky ktoré si mysleli, že ich dieťa požilo sladký nápoj udávali všetky zhoršenie pohody dieťaťa smerom k hyperaktivite. Uvádzali že ich deti sú viacej kritické a viacej ich hnevajú. Milich uzavrel štúdiu tak, že rodičovské očakávania o neduhoch cukru sú príčinné, čo sa týka vnímania, že cukor robí ich deti viacej hyperaktivne.
Wolraichova štúdia bola celkom dokladná. V rámci tejto štúdie sa posudzovalo a bralo do úvahy 37 rôznych meraní. Intenzívne posudzovali 16 chlapcov po dobu 3 dní a to v podmienkach hospitalizácie. Tak čo by mohlo spochybňovať túto štúdiu? Šestnásť chlapcov je veľmi malá vzorka, o reprezentatívnosti sa tu nedá hovoriť. Pokiaľ je 10 percent ADHD obyvateľstva všeobecne na cukor citlivá, …to percento je však skôr menšie, vzorka 16 chlapcov nesmie obsahovať jednotlivé deti, ktoré by boli na cukor citlivé. Ďalej „podmienky hospitalizácie“ nie je normálne prostredie pre bežne fungujúce dieťa v škole či v rodine. Tri dni je veľmi krátky čas. Skutočný efekt stále podávaného cukru je možné pozorovať tak za jeden týždeň. Myslíme si, že ide o celkom dobrú štúdiu, chýba jej však dostatok času a preto sa nám javí ako predčasne ukončená.
Dr. Milich uzavrel svoju štúdiu ako výsledok sily matkinho očakávania ktoré videlo neexistujúce zvýšené symptómy ADHD. Pokiaľ sa zvýšenie agresivity u detí aj potvrdilo, výsledky z tejto štúdie sa o to viac zdali bezvýznamné, pretože podaný nápoj v skutočnosti neobsahoval cukor. Odborníci sa domnievajú že zaúčinkoval placebiálny efekt z očakávania istého účinku. Všetko, čo táto štúdia preukázala bolo, že rodičia, ktorý očakávajú, že sa ich deti budú správať hyperaktivne, sa skutočne chovajú hyperaktivne. To sme predsa vedeli aj pred štúdiou.
Pokiaľ ide o Wolraichovu recenziu, i keď sa jedná o mimoriadne kvalitný projekt, má základnú chybu, ktorá je „bohužiaľ“ prítomná v mnohých podobných štúdiách. Autor si sám vyberá, ktoré „tvrdenia“ vylúčiť a ktoré „sprístupniť“ vo svojom projekte. Samotná štúdia je vždy účelová a vopred preukazuje to čo od nej autor očakáva aby preukázala. Takéto štúdie sú vždy veľmi citlivé k zaujatosti a stanovisku samotného zadávateľa.
Wender a Solanto skúšali spojiť zvýšené agresívne správanie v ADHD deťoch z prijímaním cukru v potravinách. Zrovnávali 17 detí ADHD s 9 rovnako starými normálnymi deťmi. Podávali cukor alebo placebo ako súčasť bohatých uhľovodanových raňajok. Nenašli žiadny vzťah medzi cukrom a správaním detí. I keď deti z ADHD boli o poznanie agresívnejšie než kontrolne osoby, cukor samotný toto chovanie nevyvolával. Agresívnejšie boli totiž aj deti, ktoré v svojom jedle cukor nemali, len placebo. Vedci zistili niečo iného. Nepozornosť a agresivita sa kontinuálne počas celého výkonu štúdie nepatrne zvyšovala počas celej štúdie len v ADHD skupine, ktorá primala sladkú potravu. ADHD deti nevykázali žiadnu zmenu, pokiaľ im bolo pridávané do jedla len placebo, a porovnávacia skupina zdravých detí, ktorej cukor nebol pridávaný vôbec nezaznamenala žiadne zmeny vo svojom správaní.
Langseth a Dowd zistili že 74% z 261 hyperaktívnych detí malo nadpriemernú látkovú výmenu cukru v organizme. Tieto deti mali doslova reaktívne hypoglikemické reakcie po požití jedálneho rafinovaného cukru. Čo sa stalo? Prijímanie obrovského množstva sladkého jedla u nich spôsobovalo vyplavovanie obrovského množstva inzulínu slinivkou, čo spôsobilo významné zníženie krvnej hladiny cukru a vyplavenie epinefrinu.
Pravdepodobne ste počuli že stolný cukor je nazývaný „prázdne“ kalórie. Toto je pravda, ale nevystihuje úplne všetko. Dá sa povedať že stolný cukor je výživné vákuum. Cukor je omnoho prospešnejší ako bežné „kalórie“. ale jeho prospešný účinok sa prejaví v prijímaní v kombináciách s inými živinami, ktoré na seba cukor pri metabolizácii viaže. A tu je cukor takpovediac zmysluplný, poskytuje nenahraditeľný výživný základ. To môže celkom dobre znamenať že ADHD môže byť spôsobovaný, alebo obnovovaný nedostatkom iných živín, ktoré na seba cukor pri metabolizácii naviaže a tým spôsobí „odtečenie“ niektorých dôležitých živín z tela. Toto všetko sa nemohlo stihnúť stať počas trojdenného testu v nemocnici v prípade Wolraichovej štúdie. Existujú štúdie, ktoré pracovali z deťmi, ktoré v zásade neraňajkovali a nedosahovali dobré výsledky v škole ale i naopak. Exitujú rovnako štúdie s deťmi, ktoré, jedli cukor s uhľovodanovými jedlami, deti v tomto prípade len ťažko dosahovali koncentrácie pozornosti, pri zvlášť náročných akademických úlohách. I v týchto prípadoch sme zaznamenali zvýšenú agresivitu v správaní niektorých detí.
No čo si z toho všetkého máme vziať? Najviac výskumných štúdii dokazuje že cukor nemá žiadny vplyv na chovanie detí a nespôsobuje hyperaktivitu. I keď mnoho rodičov doslova uvádza že cukor spôsobuje u detí zmenu správania smerom k agresivite. Ako vyriešiť tento rozpor?
Neexistuje žiadny konkrétny dôkaz že cukor spôsobuje ADHD. Avšak proti – dôkazy tiež nie sú príliš slabé. Vieme však, že deti z ADHD mávajú abnormálnu cukrovú látkovú výmenu. Vieme síce, že jedálenský cukor do určitej miere ovplyvňuje správanie detí negatívne, zvlášť po požití bielkovino – uhľovodanovom jedle. Toto dokonca funguje i u normálnych detí. Vieme že cukor spôsobuje pri látkovej výmene odtečenie ostatných zásadných živín z tela. Takže ako to všetko zakončiť? Výskumníci pravdepodobne správne uvádzajú že cukor nespôsobuje ADHD. To znamená že pokiaľ podáte dieťaťu jedlo z vysokou dávkou cukru, môže to u neho spôsobiť niektoré z ADHD symptómov ako je symptóm nepozornosti a možno i agresivitu, rozhodne to však neznamená že vaše dieťa začalo trpieť na ADHD.