Takto vidí text dyslektické dieťa.
Autorka nasledujúceho príbehu: Dominika J.
Bol mrazivý prázdninový deň a mesto práve pohltila čerstvá snehová pokrývka. Januárové slnko sa trblietalo na zasnežených kopcoch a cestách a vnášalo do mesta kúzelnú atmosféru. Tento deň bol ideálny na sánkovanie!.
Na vrchol malého kopca v parku sa už presúvala skupina detí, ktoré za sebou nedočkavo ťahali svoje sánky či boby. Medzi deťmi boli i súrodenci Roman a jeho mladšia sestrička Vanessa. Deti boli zababušené až po uši a odhodlané okúsiť čerstvý sneh so svojimi novými sánkami, ktoré dostali od Ježiška na Vianoce.
Vanesska bola najmenšia zo všetkých detí, a preto len nervózne zvierala svoje sánky. Vedľa nej však stál jej starší brat Roman, ktorý ju podporoval, aby svoj strach hodila za hlavu a užívala si sánkovanie na kopci. „Poď Vaness, to zvládneš, pozri!” zvolal Roman na sestričku a spustil sa na svojich sánkach dolu kopcom. Išiel rýchlo ako blesk. Kopec však zhora vyzeral hrozivo. Detičky sa na ňom veselo sánkovali, len malá Vanesska stála nervózne na mieste, prestupujúc z nohy na nohu. Sledovala, ako sa jej starší braček vracia so svojimi sánkami späť na vrchol kopca.
„Mám strach,” zamrmlala si potichu Vanesska. Počula, ako si z nej iné deti uťahujú a smejú sa jej, že sa bojí. „Ona to zvládne, na tom, že má niekto strach, nie je nič smiešne!” povedal nahnevane Roman ostatným deťom, ktoré sa jej smiali, keď sa vrátil späť k sestre. Chlapček sa postavil ku sestričke a milo jej odvetil: „Nemaj strach, spolu to zvládneme. Pôjdem s tebou na saniach, dobre? Bude to zábava. Ak to neskúsiš, tak predsa nikdy nevieš, aká je to sranda!” povedal jej.
Vanesska zaváhala, no nakoniec nesmelo prikývla. Posadila sa na svoje sane za svojho bračeka a silno sa prichytila jeho chrbta. Roman sa silno odrazil a spolu sa spustili dolu kopcom, pričom jej braček pomaly nohami brzdil, aby nešli veľmi rýchlo. Sánky sa najskôr zakývali do strany, ale potom sa ustálili a hladko kĺzali po utlačenom snehu. Vietor im šľahal do tvárí a Vanesska kričala od radosti, keď naberali miernu rýchlosť. Dievčatko len sledovalo svet okolo seba. Všetko ubehlo veľmi rýchlo a už boli aj dole. Roman pribrzdil a detičky veselo zosadli zo saní.
To bolo skvelé, tie sánky išli rýchlo!” odvetila sestrička a strach hodila za hlavu. „Ja som ti to hovoril!” zvolal braček a potľapkal sestričku po ružovej čapičke. „Môžeme chodiť najskôr spolu?” spýtala sa ho sestrička. „Jasné! Koľkokrát len chceš!” odvetil braček a vybrali sa spolu späť hore na kopec.
Po zvyšok dňa sa kopcom ozýval smiech detí. Už si veru z Vanessy nikto srandu nerobil. Dokonca sa po čase i odhodlala ísť na saniach sama. Bolo to niečo neuveriteľné. S pomocou bračeka dokázala prekonať svoj strach.
Keď sa deti vybrali domov, ťahajúc svoje sánky, Vanesska odvetila: „Ďakujem, že si si ma zastal, keď sa mi deti smiali, a že si mi pomohol prekonať strach a nevzdal to so mnou!” povedala sestrička bračekovi vrúcne. „Si predsa moja sestra, musím ťa ochraňovať a pomáhať ti!” odvetil Romanko.
Od toho dňa si súrodenci vždy pomohli, keď to potrebovali. Vanesska vďaka svojmu bračekovi prekonala svoj strach a bola z nich nerozlučná dvojka, ktorá bola pripravená zažívať spolu kopec dobrodružstiev!