Q&A o ADHD

Nie je to celkom jasné.

Áno. Za spánkovú poruchu, za Aspergerov syndróm, za autistickú poruchu a pod.

Je to len mýtus.

Neliečené áno, pokiaľ sa lieči a je pod kontrolou, postupne sa zmierni, nevymizne však nikdy úplne.

To platí u neliečeného ADHD.

Je ich až 30%.

ADHD často koexistuje s inými školskými poruchami: ako je dyslexia, dysgrafia, dysortografia a pod.

Na jednu triedu (22) sú to štatisticky necelé dve deti s ADHD.

3-7% školských detí a chlapci sú 5 krát častejší ako diečatá.

Áno, hlavne sladké veci, ako sú napr. koláče od babičky, sladené nápoje ako je Cola a pod.

Asi žiadni(!?), nikto z nich nehovorí v médiach o tom, že majú rovnaké problemy, aké majú bežní ľudia.

Tak napríklad Einstein, z prezidentov J. F. Kennedy a z umelcov napr. Justin Timberlake. Je ich veľa.

Sýtené nápoje, kofeín a cukor, ako sme uviedli vyššie.

Spravidla ide o deti s normálnym alebo vyšším IQ. Ale málokto by to o nich povedal, bývajú dopletené a nemotorné.

Ak majú obaja rodičia ADHD, tak pravdepodobnosť genetického prenosu ADHD na dieťa je 70%, ak ide o jedneho rodiča s ADHD, prenos na dieťa je asi 30%.

Sčasti áno, tá druhá časť ADHD detí je nepozorná.

Dokážu sa sústrediť, ale iba na veci, ktoré ich bavia.

Nie neposlúchali!

Nie nevyrastie. Liečba však pomôže.

Účinnejšia je verbálna terapia - behaviorálna.

Áno je to skoro tak.

Nie, nie sú.

Áno prejavujú. Vrtia sa v postielkach, sú hnevlivé, mrzuté a zle spia.

Áno. Akoby sa časom ich "motor" trošičku zoslaboval. To platí v prípade kontrolovaného ADHD.

Áno.

Bohužiaľ je to tak.

Asi 30%.

Nie je to celkom jasné. Ale pozorovanie potvrdilo, že sladké nápoje a jedlá potencujú "divokosť".

Neliečení jedici a liečení non-stimulanciami sú vo vážnom ohrození.

Asi áno.

Každý reaguje na prostredie rodiny, je ovplyvňovaný prostredím svojej rodiny, samozrejme aj deti.

Nie.

Áno, dokáže. Ak je správne vedené.

Nekvalitné a problematické.

Áno. Na dievčatá má ADHD dramatickejší dopad.

Nie!

Nie, nie je.

Áno.

Sú živí, nekonformní, vynaliezaví a nenudní - azda preto môžu byť pre ženy, či mužov atraktivni.

Nie, to naše prefeminizované školstvo nedokáže.

Nie. Je to ich prirodzený program normálneho fungovania. Časom sa skľudnia, ale nespoliehal by som moc na to.

Nesústredia sa na podstatné a spoločensky korektné veci. Majú svoj vlastný svet.

Je to dôležitý príznak pre diagnostiku ADHD.

To je, bohužiaľ, pevný základ pre školský neúspech.

Áno, je ťažké ich odpútať od ich sveta.

Je to obrana, spôsob vyrovnania sa s napätím a chaosom v jeho / jej hlavičke.

Toto je maršálska palica geniality, vidia za horizont bežných vecí.

Veci vidia odlišne, zaujímavo, dynamicky a neobyčajne.

Pohyb je kompenzácia úzkosti a vyslobodenie zo zajatia emócii.

Rozhodnúť sa je veľmi ťažké. Je toľko možností kam isť ...čo spraviť... ako to spraviť a pod.

Nevyčistí si zuby, nespraví úlohy - úzkosť a napätie a preto nemyslí na normálne praktické veci. Uniká kamsi.

Pomôcky, čiapku, rukavice, zošit - stráca veci, možno raz stratí aj sám seba :-)).

Chlapci prejavujú nespokojnosť a chovajú sa roztržito, niekedy sú agresívni. Neskôr si neudržia zamestnanie, sú popudliví a ťažko zapadajú do spoločnosti. A udržujú nekvalitné a nenaplnené vzťahy so ženami. Dievčatá sa prejavujú viac nepokojom a depresívne. Skĺzavajú k prostitúcii, samovraždám a sebapoškodzovaniu. Ale aj k drogám. Je nutné tieto deti, čo najskôr, podchytiť a liečiť. Čo však Centrá psychologického poradenstva na Slovensku nedokážu. Jedna kontrola do mesiaca v poradni nie je účinná a problém nerieši. Je to zúfalé.