Meniaci sa svet počítačových hier

Najpredávanejšou počítačovou hrou roku 2002 bolo Grand Theft Auto 3,“ uvádza časopis „Newsweek“. Cieľom tejto hry je postup v hierarchii zločineckej organizácie tým, že sa hráč podieľa na rôznych zločinoch, napríklad na prostitúcii a vraždách. „Všetko čo urobíme, má svoje následky,“ píše „Newsweek“.

Ak ukradnete auto a zabijete chodca, bude vás prenasledovať polícia. Ak zastrelíte jedného z policajtov, do veci sa vloží FBI. Keď zabijete agenta FBI, vstúpi do hry armáda. Hra je síce určená pre ľudí starších ako 17 rokov, ale je známe, že tuto hru si kupujú mladšie deti. Záujem o túto hru prejavujú aj veľmi malé deti..

Prvá moderná počítačová hra, Spacewar, vznikla v roku 1962. Cieľom hry bolo zostreľovať asteroidy a nepriateľské kosmické lode. Nasledoval bez počet ďalších hier. Keď v 70. a 80. rokoch začali byť bežné výkonnejšie osobné počítače, dostupnosť hier sa ešte zvýšila. Objavili sa kvízy, hry dobrodružné (adventures), strategické a akčné. Náplňou jedného druhu strategických hier je napríklad projektovanie a správa miest či civilizácie. Mnohé hry simulujú rôzne športy, napríklad ľadový hokej a golf.

O niektorých hrách je možné povedať, že sú poučné a zároveň zábavné.. Môžete trebárs pilotovať Boeing 747, závodné auto alebo parnú lokomotívu, jazdiť na snowboarde alebo cestovať okolo sveta. Naproti tomu niektoré akčné hry, ako napríklad takzvané “strieľačky ‘, sú často kritizované kvôli násilnému obsahu. Obvyklou náplňou týchto hier je, že si hráč zvolí zbraň a potom zabíja všetko živé, čo mu príde do cesty.

Nový trend — hry na internete

Zem s názvom Britannia má asi 230 000 obyvateľov. Sú to ľudia všetkého druhu — vojaci, krajčíri, kováči a hudobníci. Bojujú vo vojnách, stavajú mesta, otvárajú obchody, vstupujú do manželstva a umierajú. Táto zem však neexistuje. Je to virtuálny stredoveký svet, miesto, kde prostredníctvom internetu môžu hráči v danej chvíli jeden z druhým súperiť alebo spolupracovať. Jedná sa o formu počítačových hier označovaných ako on-line games, ktoré sú čím ďalej populárnejšie, a predpokladá sa, že v tejto oblasti budú ďalším „hitom“. Prvá internetová hra, Ultima Online, sa objavila v roku 1997. Práve v tejto hre sa hráči dostávajú do vymyslenej zeme Britannia. Od tej doby vzniklo mnoho iných internetových hier a na ďalších sa pracuje.

Čím sa tento druh hier vyznačuje? Rôzne postavy, s ktorými sa v hre stretávame, nie sú ovládané počítačom, ale inými hráčmi, ktorí sú v danej chvíli pripojený na internet. Jednej hry sa môžu v jednej chvíli zúčastniť tisíce ľudí. Napríklad hru Ultima Online vraj súčasne hrajú ľudia zo 114 krajín. Popularita týchto hier sa do značnej miery odvíja od toho, že sa vlastne jedná o spoločenský kontakt. Hráči spolu môžu kontaktovať, komunikovať, a teda majú pocit, že patria do akejsi globálnej komunity.

Prečítajte si  Útecha pre trpiacich pozostalých

Veľký biznis

Výrobcovia elektronických hier vidia svoju budúcnosť v rúžových farbách. V roku 1997 bol ročný zisk tohto odvetvia v Amerike 5,3 miliardy dolárov a v celosvetovom meradle najmenej 10 miliárd dolárov. A tento trend stále pokračuje. Predpokladá sa, že v najbližších piatich rokoch sa predaj týchto hier zvýši o 50 až 70 percent.

Podľa organizácie Forrester Research denne hrá rôzne internetové hry viac než milión ľudí. Záujem o internetové hry sa zvyšuje s tým, ako rastie možnosť pripojenia pomocou broadband prenosu, čo je typ super rýchleho internetového pripojenia. Zdá sa, že ľudia, ktorí hrali počítačové hry v detstve, v tomto pokračujú i v dospelosti. Jeden dlhoročný hráč hovorí: „Hranie počítačových hier sa stalo prostriedkom, ako sa stýkať s priateľmi z celého sveta.“

Sú všetky takéto počítačové hry len neškodnou zábavou, alebo je s nimi spojené určité nebezpečie? Pozrime sa na to.

Sú počítačové hry nebezpečné?

Dvanásťročný chlapec „zahnal neozbrojeného protivníka do rohu a drží mu zbraň priamo pri hlave. ‚Neunikneš mi,‘ vraví z diabolským smiechom postave na obrazovke. ‚Dostal som ťa.‘ Chlapec stlačí tlačítko a strelí protivníka do tváre. Vystrekne krv a protivník sa zvalí na zem. ‚Dostal si to,‘ vraví chlapec zo smiechom.“

Tento citát z článku Stephena Barra „Počítačové násilie — Hrozí vašim deťom nebezpečne?“ je príkladom toho, ako na deti pôsobia určité počítačové hry. Dnes je na trhu viac než 5 000 elektronických hier. Niektoré z nich sú zdrojom informácii a poučenia i neškodnej zábavy.

Tieto hry napríklad rozvíjajú zemepisné znalosti, schopnosť logicky uvažovať a riešiť problémy, alebo učia, ako pilotovať lietadlo. Existujú dokonca hry, ktoré majú mať na hráčov terapeutický vplyv. Jedna taká hra je určená tým, ktorí trpia dyslexiou. Niektoré hry tiež môžu mladým ľuďom pomôcť, aby sa naučili zachádzať s počítačom, čo je v našej technizovanej dobe čím ďalej dôležitejšie.

Odborníci poukazujú na temnú stránku

„Niektoré hry sú postavené na propagácii násilia, sexu a vulgárneho jazyka,“ tvrdí David Walsh, prezident Národného inštitútu pre média a rodinu. „Je však smutné, že podľa všetkého sú práve tieto hry obzvlášť populárne u detí vo veku od ôsmich do pätnástich rokov.“

Jedna štúdia v Spojených štátoch ukázala, že takmer 80 percent videohier, ktoré sú medzi mladými ľuďmi v obľube, obsahuje násilie. Rick Dyer, prezident spoločnosti Virtual Image Productions, o takýchto produktoch vraví: „Už to nie sú obyčajné hry. Sú to metodické, edukačné zariadenia. Ak naozaj chceme naše dieťa naučiť, aké to je stisnúť spúšť, potom toto je ten najlepší spôsob. … Neučíme ich však, k akým následkom to vedie v skutočnosti.“ Niektorí odborníci tvrdia, že medzi násilnými hrami a vyššou agresivitou hráčov je určitá súvislosť

Prečítajte si  Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS)

Vlna odporu proti násilným hrám sa zdvihla už v roku 1976, keď sa na hracích automatoch objavila hra Death Race. Náplňou tejto hry bolo zraziť chodca prechádzajúceho cez obrazovke. Vyhral ten, kto zrazil najviac ľudí. Modernejšie a prepracovanejšie hry majú lepšiu grafiku a dávajú hráčovi možnosť podieľať sa na omnoho reálnejšom násilí.

Než hráč napríklad prejde vrtkými levelmi (úrovňami) hry Carmageddon, musí zraziť a zabiť 33 000 ľudí. V popise novšej verzie tejto hry sa vraví: „Nielenže sa pod vašimi pneumatikami ozve chrupnutie a na čelnom skle sa rozstrekne krv, ale vaše obete vás na kolenách prosia o zmilovanie alebo spáchajú samovraždu. Ak chcete, môžete ich dokonca “rozjazdiť” na kašu.“

Je takéto virtuálne násilie škodlivé? Na tento námet bolo realizovaných približne 3 000 štúdii. Mnohé z nich ukázali, že medzi násilnými hrami a vyššou agresivitou hráčov je určitá súvislosť. Dokladom toho sú násilné incidenty medzi mladými ľuďmi.

Niektorí odborníci zľahčujú vplyv týchto hier tvrdením, že je nutné brať do úvahy ďalšie faktory, ako napríklad to, že týmto hrám sa venujú predovšetkým tie deti, ktoré násilné sklony už majú. Mohli by však násilné hry tieto sklony posilňovať? Je asi nerealistické tvrdiť, že ľudia nie sú ovplyvňovaní tím, na čo sa pozerajú. Prečo by inak obchodný svet vydával miliardy dolárov ročne za televíznu reklamu?

‚Zručnosť a chuť zabíjať‘

Vojenský psycholog David Grossman, autor knihy On Killing (O zabíjaní), tvrdí, že násilné počítačové hry cvičia deti rovnakým spôsobom, akým sa vojaci pri vojenskom výcviku učia prekonať vrodenú zábranu zabíjať. Zistilo sa napríklad, že veľké percento vojakov sa podarilo tuto zábranu prekonať, keď pri cvičných streľbách vojaci strieľali nie na bežný kruhový terč, ale na terč v podobe ľudskej postavy. David Grossman vraví, že podobne získávajú deti prostredníctvom násilných hier „Zručnosť a chuť zabíjať“.

Podľa výskumu publikovaného v časopise Journal of Personality and Social Psychology je násilie v elektronických hrách ešte nebezpečnejšie než násilie v televízii a vo filmoch. Hráč sa totiž z postavami, ktoré sa násilia dopúšťajú, stotožňuje. V televízii sa na násilie môžeme pozerať, v počítačových hrách sa na ňom vlastne podieľame. Navyše, pri filme strávi dieťa snáď len dve hodiny, ale keď si má osvojiť bežnú počítačovú hru, strávi pri nej priemerne 100 hodín.

Prečítajte si  Poruchy videnia farebného spektra

Niektoré krajiny používajú klasifikačný systém, jeho cieľom je upozorniť na to, že hry z brutálnym násilím sú len pre dospelých. Takýto systém je však funkčný len do tej miery, do akej je jeho dodržiavanie presadzované. Jedna štúdia v Spojených štátoch ukázala, že 66 percent rodičov tomuto klasifikačnému systému nerozumie. Riaditeľ rady, ktorá sa zaoberá klasifikáciou zábavných počítačových programov, vysvetľuje, že tento systém nie je určený k tomu, aby deti nemali prístup k určitým hrám. Vraví:: „Našou úlohou nie je diktovať ľuďom vkus. Skôr je to pomôcka pre rodičov, aby sa mohli rozhodnúť, čo pre svoje dieťa chcú, a čo nechcú.“

Závislosť na počítačových hrách?

Nové hry, pri ktorých sa hráči z celého sveta stretávajú na internete, umožňuje každému z nich, aby si v hre vybral ľubovoľnú postavu a aby s ňou plnil čím ďalej náročnejšie úlohy. Vďaka tomu sa cíti stále úspešnejší. Čas, ktorý s touto postavou strávi, zvyšuje jeho hráčsku spôsobilosť a vyvoláva v ňom pocit uspokojenia, čím sa túžba hrať posilňuje. Niektorí môžu byť na hranie závislí, čo je možno jeden z dôvodov, prečo deti dokážu hrať internetovú hru mesiace i roky.

Deti si svoje fyzické potreby neuvedomujú v dostatočnej miere, a preto sa môže stať, že počítačové hry hrajú bez prestávky radu hodín. To môže viesť k únave očí a k neschopnosti zaostriť zrak na predmety mimo obrazovku. Ľuďom, ktorí používajú počítač, odborníci odporúčajú, aby si pravidelne každú hodinu urobili niekoľko minútovú prestávku.*

Prehľad rizík spojených s elektronickými hrami

Hranie násilných hier môže podnecovať k agresivnému zprávaniu.
Pri týchto hrách môžete byť viacej než pasívnym pozorovateľom násilia — ich cieľom je, aby ste mali pocit, že sa na násilí bezprostredne podieľate.

Ľuďom ktorí sú ľahko ovplyvniteľní, môžu tieto hry zotrieť rozdieľ medzi realitou a virtuálným svetem.

Ako každá iná závislosť, aj hranie týchto hier môže viesť k zanedbávaniu dôležitých povinností a vzťahov.

Hry môžu zabrať čas, ktorý by dieťa malo venovať iným, dôležitým činnostiam, napríklad štúdiu, kontaktu z inými ľuďmi a tvôrčím hrám.

Dlhodobé sledovanie obrazovky môže viesť k únave očí.

Dôsledkom hrania počítačových hier môže byť nedostatok pohybu, to prispieva k obezite.

Hry môžu človeka pripraviť o peniaze i o čas.

  • Hodnotenie12345