Dieťa a smrť

Keď rodinu postihne smrť, rodičia aj iní príbuzní, alebo priatelia často ani netušia, čo deťom povedať, alebo ako im pomôcť, aby sa vyrovnali s tým, čo sa stalo. Deti však potrebujú, aby im rodičia pomohli vyrovnať sa so smrťou. Ak majú takéto potreby dospelí, o čo viac ich má dieťa? Pouvažujme o niektorých bežne sa vyskytujúcich otázkach ohľadom toho ako postupovať, ako pomôcť deťom, aby pochopili čo je smrť.

Ako deťom vysvetlíte, čo je smrť?

Veľmi dôležité je, aby ste im vysvetľovali veci čo najjednoduchšie. Používajte jednoduché výrazy. Buďte pravdivý, nerozprávajte o tom že dotyčný niekam odišiel a že sa nechystá dlhšiu dobu vrátiť. Používajte voľne slová „mŕtvy“ a „smrť“. Mohli by ste sa s dieťaťom posadiť, vziať ho do náručia a povedať: „Stalo sa niečo veľmi smutného. Otecko ťažko ochorel, dostal chorobu, ktorú mnoho ľudí nedostáva [alebo čokoľvek pravdivé], a zomrel. Nikto nie je vinný za jeho smrť. Bude nám strašne chýbať, pretože sme ho veľmi ľúbili a on ľúbil nás. “ Ale je na mieste vysvetliť, že blízki z našej rodiny pravdepodobne neumrú, len preto, že niekedy v budúcnosti ochorejú. Povzbudzujte deti k otázkam, aby ste vedeli ako to dieťa vo svojej “duši” spracováva. Možno sa vás opýtajú: ‚Čo je to mŕtvy?‘ Mohli by ste napríklad odpovedať: „Mŕtvy znamená, že telo prestalo pracovať a nemôže robiť nič z toho, čo robilo predtým. — nemôže hovoriť, pozerať sa, počúvať a nemôže ani nič cítiť“.

Existuje niečo, čo by ste nemali hovoriť?

Prečítajte si  Adopcia

Nie je dobré hovoriť, že sa zosnulý vydal na dlhú cestu. Dieťa ma predovšetkým strach, že bude opustené, najmä vtedy keď už mu niekto v minulosti umrel. Keď budeme hovoriť, že zosnulý sa vydal na dlhú cestu, môže to v dieťati vyvolať pocit opustenosti a osamelosti, a možno si povie: ‚Babička odišla a ani sa so mnou nerozlúčila?‘ V prípade malých detí si dávajte tiež pozor na vyjadrenia, že zosnulý šiel spať. Deti majú sklon brať veci doslova. Môže sa mu po opakovaní tohto tvrdenia prekryť spánok so smrťou, môže potom ulíhať a zaspávať zo strachom.

Prečítajte si  Migréna

Mali by deti chodiť na pohreby?

Rodičia berte do úvahy pocity detí.. Pokiaľ sa deti nechcú zúčastniť pohrebu, rešpektujte to, nijako ich nepresviedčajte a nenúťte ich, presviedčaním v nich môžete vyvolávať pocit viny za to, že nepôjdu na obrad. Pokiaľ chcú isť, podrobne im opíšte, čo sa tam bude diať, vrátane skutočnosti, že tam bude truhla a možno, že v nej uvidia zosnulého. Tiež im vysvetlite, že asi uvidí mnoho ľudí, ktorí budú smutní, a tak budú plakať. Nechajte deti, aby sa vás pýtali na všetko čo ich zaujíma. Spoznáte ich obavy i dôvody strachu. Opakovane ich uistite, že keď budú chcieť, môžu z pohrebu odísť.

Prečítajte si  Poruchy videnia farebného spektra

Ako deti reagujú na smrť?

Deti sa veľmi často cítia zodpovedné za smrť niekoho milovaného. Dieťa sa občas možno hnevalo na toho, kto zomrel, a preto sa môže domnievať, že smrť spôsobili hnevlivé myšlienky alebo slová. Mohli by ste ho utešiť asi takto: ‚Tvoje myšlienky a slová nepôsobia ľuďom choroby, ani z nich ľudia neumierajú.‘ Malé dieťa snáď potrebuje počuť takéto uistenie niekoľko krát.

Mali by ste svoj zármutok pred deťmi skrývať?

Plakať pred deťmi je normálne a zdravé. Okrem toho je nemožné pred deťmi svoje pocity skryť; majú sklon veľmi presne rozpoznať a vycítiť, že niečo nie je v poriadku. Keď svoj zármutok neskrývate, prezradí im to, že je normálne trúchliť a niekedy dávať svoje pocity najavo.

  • Hodnotenie12345