Antisociálna (disociálna) porucha osobnosti

Antisociálna porucha osobnosti (disociálna porucha osobnosti) je duševný zdravotný stav, v ktorom človek prejavuje dlhodobý vzor manipulácie s inými, akými je napríklad využívanie druhých, alebo porušovanie práv iných ľudí. Toto správanie je často zločinné. Antisociálna porucha osobnosti je typ chronického duševného stavu, v akom niečie spôsoby myslenia, vnímania situácií a vzťahy s ostatnými sú nefunkčné – a deštruktívne. Ľudia s antisociálnou poruchou osobnosti neprejavujú zvyčajne žiadny ohľad na to čo je dobré a čo je zlé a preto porušujú práva, želania a pocity druhých. Tí s antisociálnou poruchou osobnosti majú sklon odporovať, manipulovať alebo pristupovať k ostatným buď tvrdo, alebo s bezohľadným nezáujmom. Môžu často porušovať zákon a napriek tomu nevykazujú žiadnu vinu, alebo výčitky svedomia. Môžu klamať, správajú sa násilne alebo impulzívne, a majú problémy s užívaním drog a alkoholu. Ide o závažný duševný stav, ktorý vedie DSM IV a DSM 5 pod označením 301.7 (F60.2), ako „Antisocial Personality Disorder (476)“. V MKCH 10 je vedená ako F60.2 – Osobnosť s poruchou sociability [dissociálna osobnosť].

Príčiny

Príčina antisociálnej poruchy osobnosti je neznáma. Genetické faktory a faktory životného prostredia môžu spolupôsobiť, ako je napríklad zneužívanie detí fyzicky, duševne ale i sexuálnym spôsobom. Na vine sú i silné antisociálne a protispoločenské príklady rodičov. Ľudia s antisociálnym správaním mohli byť do istej miery ovplyvnení aj alkoholizmom rodičov. Poruchou sú ovplyvnení hlavne chlapci – 0,62% dievčat a 2.81% chlapcov. Podmienkam poruchy často vyhovujú väzni v nápravno výchovných zariadeniach. Podpaľačské nastavenie a týranie zvierat počas detstva sú často spojené s rozvojom antisociálnej osobnosti. Niektorí lekári sa domnievajú, že psychopatická osobnosť (psychopatia) je rovnaká porucha, ako antisociálna (disociálna) porucha. Iní odborníci si však myslia, že psychopatická osobnosť je porucha, vo svojej podstate síce podobná, ale závažnejšia, ako je disociálna porucha osobnosti.

Osoba s antisociálnou poruchou osobnosti prejavuje nasledovné príznaky:

Často sa hnevá, alebo je arogantný
Ignorovanie toho čo je správne a čo zlé
Trvalo klame, alebo podvádza a využíva iných
Používa osobnú kúzlo, šarm alebo vtip, aby manipuloval iných pre osobný zisk alebo číre osobné potešenie
Intenzívny egocentrizmus, pocit nadradenosti a exhibicionizmu
Opakujúce sa problémy so zákonom
Opakovane porušovanie práv druhých, použitie zastrašovania, nepoctivosti a úvádzanie v omyl
Týranie a ohnrozovanie iných
Nepriateľstvo, významná podráždenosť, nepokoj, impulzivita, agresivita a násilie
Nedostatok empatie a nedostatok ľútosti
Zbytočné riskovanie alebo nebezpečné správanie
Zlé alebo urážajúce vzťahy
Nezodpovedné pracovné správanie
Neschopnosť poučiť sa z negatívnych dôsledkov správania

Prečítajte si  Narkolepsia - chorobná denná spavosť

Osobnosť je kombinácia emócií, myšlienok a správania, ktoré robia každého jednotlivca jedinečným. Je to spôsob, akým ľudia chápu, rozumejú a interaktujú s okolitým svetom, a je to i o tom, ako sami seba vidia. Osobnostné formovanie počas detstva spolu-určuje niekoľko faktorov:

Genetika. Tieto vrodené tendencie sú aspekty osobnosti človeka odovzdané rodičmi, napríklad plachosť alebo pozitívny pohľad. Toto je niekedy nazývané temperamentom.

Životné prostredie. To znamená, že prostredie v ktorom človek vyrastá ho formuje, spolu-utvára, rovnako i vzťahy s rodinnými príslušníkmi. To zahŕňa také životné situácie ako typ rodičovstva; milujúci rodičia, či naopak hanliví a kritickí rodičia.

Porucha osobnosti môže byť s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená kombináciou týchto genetických a environmentálnych vplyvov. Niektorí ľudia môžu mať gény, ktoré zvyšujú náchylnosť k rozvoju antisociálnej poruchy osobnosti – a životné situácie môže vyvolať jej vývoj.

Tu môže byť aj súvislosť medzi počiatočným nedostatkom empatie – porozumením perspektívnosti vzťahov a života vôbec a empatie k iným ľuďom – a neskorším nástupom antisociálnej poruchy osobnosti. Identifikácia takýchto osobnostných problémov včas, môže pomôcť zlepšiť dlhodobé výsledky.

Rizikové faktory

Aj keď presná príčina antisociálnej poruchy osobnosti nie je úplne známa, niektoré faktory, zdá sa, zvyšujú riziko vzniku, alebo jej spúšťanie, vrátane:

diagnózy poruchy správania v detstve
rodinná anamnéza antisociálnej poruchy osobnosti alebo iných porúch osobnosti alebo duševnej choroby
vystavenie slovnému alebo fyzickému alebo sexuálnemu zneužívaniu v detstve
nestabilný alebo chaotický rodinný život v detstve
strata rodičov cez traumatický rozvod v detstve
história zneužívania návykových látok u rodičov alebo iných členov rodiny
muži sú vo väčšom nebezpečenstve, ako sú ženy.

Ku komplikáciám, dôsledkom a problémom antisociálnej poruchy osobnosti patrí:

Agresivita vedená verbálne či fyzicky
Účasť v gangu či zlej partii
Bezohľadné správanie
Rizikové sexuálne správanie
Týranie detí
Alkohol alebo návykové látky
Patologické hranie, gambling
Väzenie
Vražedné alebo samovražedné správanie
Vzťahové problémy
Príležitostné obdobia silných depresii alebo úzkosti
Školské a pracovné problémy
Napäté vzťahy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti
Nízke spoločenské a ekonomické postavenie, a bezdomovectvo
Predčasné úmrtie, zvyčajne v dôsledku násilia

Prečítajte si  Detské pomočovanie

Presne určenie typu poruchy osobnosti

Niekedy je naozaj ťažké určiť, či symptómy poukazujú na antisociálnu poruchu osobnosti, alebo inú poruchu osobnosti, pretože niektoré príznaky prekrývajú viac ako jedno ochorenie. Kľúčovým faktorom pri stanovení diagnózy je, ako sa postihnutá osoba správa k ostatným ľuďom vo svojom okolí. Niektorí s antisociálnou poruchou osobnosti nedokážu pochopiť myslenie druhých, nedokážu sa vcítiť do ich prejavov, a správania či prejavov a to všetko s malým vedomím k pocitom druhých. To vedie osobu konať, a vnímať iných ľudí ako úbohých, ničomných a nehodnotných – bez výčitok svedomia.

Diagnostické kritériá

Ak chcete byť diagnostikovaný s antisociálnou poruchou osobnosti, musíte spĺňať kritériá symptómov podľa Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch DSM, alebo MKCH.

Má aspoň 18 rokov
Má príznaky poruchy správania diagnostikovanú pred 15. rokom veku, ktoré môžu zahŕňať vandalizmus, násilie, týranie zvierat a šikanovanie
Opakované porušenie zákona
Opakovane útoky a prejavy zneužívania, voči druhým
Je podráždený a agresívny, opakované zapojenie do bitiek alebo fyzických útokov
Nie sú prítomné žiadne výčitky svedomia – alebo ospravedlňujúce faktory, ktoré by zmäkčili správanie v očiach druhých (poľahčujúce okolnosti)
Neberie ohľad na vlastnú bezpečnosť i bezpečnosť druhých
Koná impulzívne a neplánuje dopredu
Je nezodpovedný a opakovane sa mu nedarí udržať si prácu a neplní si vlastné finančné záväzky

Ošetrenie a liečba

Antisociálna porucha osobnosti je veľmi ťažko liečiteľná. Ľudia s touto poruchou ani nemusia liečbu chcieť, alebo si myslia, že ju nepotrebujú. Ale ľudia s antisociálnou poruchou osobnosti potrebujú liečbu a starostlivé sledovanie v dlhodobom horizonte. Môžu však potrebovať liečbu iných ochorení, ako je depresia, úzkosť alebo užívanie návykových látok. Najlepšia liečba alebo kombinácia liečby závisí od každej konkrétnej situácie človeka a závažnosti jeho symptómov.

Psychoterapia

Psychoterapia, tiež sa volá diskusná terapia, je niekedy používaná na liečbu antisociálnej poruchy osobnosti. Psychoterapia nie je vždy efektívna, najmä ak sú príznaky ťažšie a pacient si nedokáže sám pripustiť, že to on sám prispieva ku svojim problémom. Psychoterapia môže byť poskytnutá v jednotlivých sedeniach skupinovej terapie, alebo reláciách, ktoré zahŕňajú rodinných príslušníkov alebo dokonca priateľov.

Prečítajte si  Sebapoškodzovanie — ako mu porozumieť

Lieky

Neexistujú žiadne lieky na liečbu antisociálnej poruchy osobnosti Avšak, niekoľko typov psychiatrických liekov, môžu pomôcť s určitými prejavmi ktoré bývajú spojené s antisociálnou poruchou osobnosti, alebo s jej príznakmi, ako je hlavne agresivita. Tieto lieky môžu predstavovať antipsychotiká, antidepresíva alebo náladu stabilizujúce lieky. Musia byť predpisované opatrne, pretože niektoré majú potenciál pre zneužitie.

Zručnosti pre rodinných príslušníkov

Ak máte niekoho blízkeho s antisociálnou poruchou osobnosti, možno sami potrebujete pomoc. Odborníci na duševné zdravie vám môžu pomôcť s tým ako uriadiť stav poruchy a jeho pôsobenie na vás. Môžu vás naučiť zručnostiam, ako nastaviť hranice a chrániť sa pred agresivitou, násilím a hnevom zo strany osoby s antisociálnou poruchou.

Prevencia

Neexistuje žiadny istý spôsob, ako zabrániť rozvinutiu antisociálnej poruchy osobnosti u niektorých osôb. Snažíme sa zachytiť stavy ktoré sú najviac zraniteľné, ako sú deti, ktoré žijú v rodinnom prostredí zanedbávania, či zneužívania, a včas zasiahnime, to môže napomôcť. Je potrebné zahájiť okamžitú liečbu a dlhodobé pozorovanie, to môže zabrániť zhoršovaniu príznakov.

Vzhľadom k tomu, že antisociálne správanie máva silné korene v detstve, môžu rodičia, učitelia a pediatri byť schopní rozpoznať skoré varovné príznaky. Kým diagnóza antisociálna porucha osobnosti zvyčajne nie je vykonaná pred 18. rokom veku, môžu ohrozené deti prejavovať príznaky porúch správania, ktoré zahŕňajú násilie a agresiu voči druhým, ako sú:

šikanovanie
konflikt s inými deťmi, študentmi, rodinnými príslušníkmi či autoritami
kradnutie
týranie ľudí a zvierat
podpaľačstvo a vandalizmus
použitie zbraní
sexuálne napadnutie
opakované klamstvo
problémové správanie v škole a zlé študijné výsledky
zlá partia
úteky z domova

Skorá, účinná a primeraná disciplína, výučba behaviorálnych zručností, rodinná terapia, psychoterapia pomáhajú znížiť pravdepodobnosť, že rizikové deti vykročia po ceste vedúcej ku dospelosti s antisociálnou (disociálnou) poruchou osobnosti.

  • Hodnotenie12345