Mýty a fakty o šikanovaní

Mnohé tvrdenia o školskej šikane nie sú podporované súčasným výskumom. Medzi najbežnejšie mýty patria nasledujúce:

Mýtus č 1: Šikanéri sú osamotení a nemajú žiadnych priateľov.

Mnoho ľudí verí, že nikto nemá rád školských tyranov. Ale pravdu povediac, výskum ukazuje, že veľa tyranov majú vysoké a dôležité postavenie v triede a majú mnoho priateľov. Najmä v priebehu strednej školy. Niektorí tyrani sú skutočne populárni medzi spolužiakmi, ktorí ich vnímajú ako cool. Mnohí spolužiaci obdivujú ich odolnosť a môžu sa dokonca pokúsiť napodobňovať ich.

Mýtus č 2: Šikanéri majú nízku sebaúctu.

Rovnako sa nesprávne predpokladá, že násilníci sú odmietaní vrstovníkmi a nemajú žiadnych priateľov. Platí dokonca názor, že táto skupina má nízku sebaúctu. Tento mýtus, zdá sa zapustil riadne silné korene. Niektorí si azda spomenú na odborné tvrdenia o sebaúcte v osemdesiatych rokoch, kedy veľa ľudí tvrdilo, že zvýšenie sebaúcty je priaznivým kľúčom ku zlepšeniu výsledkov detí s akademickými a sociálnymi problémami. Existuje len málo dôkazov, že tyrani trpia nízkou sebaúctou! Ba práve naopak. Mnohé štúdie uvádzajú, že šikanujúci vnímajú sami seba v mimoriadne pozitívnom svetle. Preto zameranie na zvýšenie a skvalitnenie vlastného pohľadu na seba samého, nebude tým správnym kľúčom ku vyriešeniu problému.

Prečítajte si  CAN

Ďalšie mylnou predstavou (Mýtus č 3)  je, že šikanovanie je normálnou súčasťou detstva a dospievania a pridáva hodnotu ku všeobecnej skúsenosti.

Rovnako, že šikanovaným stavia a upevňuje charakter. Na rozdiel od tohto názoru, výsledky výskumu jasne ukazujú, že šikanovanie len zvyšuje zraniteľnosť šikanovaných detí. Napríklad vieme, že v prípade detí, ktoré sú pasívne a sociálno stiahnuté, ak sú vystavené šikane, ešte viac sa stiahnu, prestanú komunikovať a ešte viac sa uzavrú do seba.

Mýtus č 4: Veľa detských obetí šikanovania sa v období dospievania, stanú šikanérmi.

Prečítajte si  Päť činiteľov, ktoré potenciujú vznik diabetes

Väčšina obetí šikanovania trpí v tichosti, než by sa odhodlala k nejakým odvetným opatreniam. Ako sa všeobecne vie, mnoho obetí šikanovania následne začne trpieť psychickými problémami, ako sú depresie a stavy vyplývajúce z nízkej sebaúcty, ktoré sú potencované hlavne hnevom, …v tomto prípade, orientovaným skôr dovnútra, než von.

Obeťou šikanovania najčastejšie môžu byť:

Deti povahou uzavreté
Deti, ktoré sa dajú označiť za deprimované
Deti často úzkostlivé
Deti povahou neisté, nerozhodné či plaché
Deti, ktoré sa paradoxne vyhýbajú kontaktom
Deti sociálne vylúčené
Deti osamelé

Mýtus č 5: Šikana sa týka iba páchateľa a obete.

Mnohí rodičia, učitelia a študenti vnímajú šikanovanie ako problém, ktorý je obmedzený na tyrana a obeť. Šikana však zahŕňa viac ako vzťah tyran-obeť. Štúdie založené na pozorovaní deti pri hre zistili, že v 75% šikanérskych incidentov, zahŕňali prinajmenšom ešte 4 ďalších rovesníkov, ktorí boli prítomní, buď ako svedkovia, okolostojaci, asistenti šikanovania, podpora, alebo obrancovia obete. Asistenti šikany sa podieľali aktívne na zosmiešňovaní alebo zastrašovaní spolužiaka. Deti zúčastnené ako aktívna podpora šikanérov prejavovali nahlas súhlas s aktivitami šikanéra a povzbudzovali ho v agresii. Na druhej strane, tí čo sa aktívne zastávali napadnutého, boli len výnimkou a zriedkavým javom. Šikana je prejav zlého organizovania a vedenia konkrétneho kolektívu. Šikana je sociálna patológia prítomná v kolektíve.

Prečítajte si  Cítite nepokoj v nohách? (RLS)

Jedna pozorovacia štúdia zistila, že vo viac ako 50% sledovaných prípadov šikanovania, bolo takéto šikanovanie posilňované tým, že mnohé deti toto napádanie sledovali a ba ho aktívne podporovali. Iba asi vo 25% prípadov deti, ktoré stáli a prizerali sa, nejakým spôsobom nakoniec zasiahli v prospech napadnutého spolužiaka.

Porozumenie pravdivej skutočnosti, rovnako ako poznanie mýtov spojených so šikanovaním, môže nakoniec napomôcť aktívnej a efektívnej prevencii šikany.

  • Hodnotenie12345