Zopár rád k poruchám učenia a správania

V prvom rade je veľmi dôležite, aby deti s poruchou učenia, chovania, sústredenia a komunikácie mali bezvýhradnú podporu svojich rodičov. Je to ako potreba kyslíku pre ich existenciu. Deti, ktoré si neustále uvedomujú podporu svojich rodičov, získavajú pevný základ pre svoje fungovanie, získavajú silné predpoklady pre svoju spôsobilosť i sebavedomie. Je preto dôležité, aby sa rodičia sami dôkladne preskúmali. Aký postoj k svojmu dieťatku prechovávajú. Niektorí rodičia, na druhej strane, majú silné pocity viny, akoby za postihnutie svojho dieťatka mohli sami. Iní panikária z úzkosti nad predstavou problémov, ktoré môžu vyvstať vzhľadom k postihnutiu svojho dysdieťatka

Vezmime si Michala (14). Mal veľké problémy s čítaním, a to do takej miery, že ho neschopnosť čítať poškodzovala aj v iných predmetoch. Pre svoju poruchu čítať, nikdy neporozumel textu, ktorý si čítal. Michal mal snahu prekonať svoju poruchu. Uvedomoval si, ako veľmi ho neschopnosť čítania poškodzuje. Bral do rúk všelijaké knihy. Až sa mu raz dostala do rúk básnická zbierka od Jaroslava Seiferta. Mimoriadne ho kniha zaujala. Zohnal si podobné knižky. A tie z veľkou chuťou prelúskal. Neskôr sa Michal dostal k rôznym knihám, ktoré ho svojim obsahom zaujali. Postupne prestalo byť pre Michala čítanie problémom. Vytrvalosť sa vypláca.

Nedostatočnosť v učení, môže veľmi úzko súvisieť s problémami s krátkodobou pamäťou. Existuje stará múdrosť, ktorá sa v pozmenenej forme objavuje už v starých egyptských textoch. „Opakovanie je matkou múdrych“ Mnohí, aspoň čiastočne prekonali problémy s krátkodobou pamäťou. Učivo, ktoré sa potrebovali naučiť, si nahlas dookola nahlas, (možno polohlasne) čítali. Prečo je dôležité aby sme si učivo čítali nahlas? Pri takomto spôsobe učenia sa do procesu zapamätania zapájajú dva zmysli – sluch i zrak – a to prehlbuje pôsobenie na myseľ čitateľa. Podobné je to aj s problémami s matematikou. Jej vyučovanie na školách je spravidla uspôsobené tak, že dôležité princípy sú obsiahnuté vo významných poučkách a definíciách.

Jedno dievča s poruchou učenia v oblasti matematiky (dyskalkúlia) si neustále poučky a definície, ktoré súviseli s látkou dookola opakovalo. Jednu poučku aj pol hodinu. Niektorým deťom pomáha pri sledovaní výkladu na hodine, robiť si jednoduché heslovité poznámky. Pomôže to sústrediť sa a udržať myseľ pri práve predkladanom učive. Možno najpodstatnejšie je, aby si sa na učenie zameral. Snaž sa milý mladý priateľ, skutočne učeniu venovať. Neváhaj po skončení vyučovania zdržať sa v škole a osloviť učiteľov. Snaž sa ich poznať a porozumieť im. Porozprávaj im o svojich problémoch s učením a útrapami, ktoré musíš pri učení prekonávať. Nadviaž s nimi aktívny dialóg. Sme presvedčení, že väčšina učiteľov ti bude chcieť pomôcť. Ak nie, neváhaj ich o takúto pomoc rovno požiadať.

Sústredenie, nauč sa mu!

Pokiaľ je vzdelávanie a poznávanie živým organizmom, schopnosť sústredenia, je krvou takéhoto organizmu. Dôležité je určiť si cieľ. Rovnako potrebné je naviazať na „povinnosti“ akýsi odmeňujúci systém odmien. Tak napríklad: povedz si, že ak sa naučím slovíčka z angličtiny, pustím si svoju obľúbenú hudbu, alebo sa odmením nejakým dobrým DVD filmom. Je dôležité, aby bol systém motivácii a odmien stanovený reálne a rozumne. Možno bude dobré zariadiť si v škole, aby si sedel blízko učiteľa. To ti napomôže sústrediť sa. Možno bude pre teba výhodnejšie robiť si úlohy s kamarátom, ktorý má lepšie výsledky z daného predmetu. Azda inému napomôže, ak vynaloží úsilie zútulniť si izbu a vytvoriť tak okolo seba príjemné prostredie na učenie. Pokiaľ máš problémy s hyperaktivitou, môže byť pre teba učenie mimoriadne bolestné a zničujúce. Niektorí odborníci sa domnievajú, že hyperaktivitu je možné uvoľniť telesným cvičením. „Je veľa dokladov,“ uvádza U.S.News & World Report, „že biologické zmeny v mozgu, ktoré vyvoláva aerobik, u každého človeka zlepšuje schopnosť osvojiť si nové informácie a lepšie si pamätať tie staré.“ Primerané množstvo telesnej aktivity – plávanie, loptové hry, behanie, bicyklovanie, korčuľovanie a pod. – môžu blahodarné pôsobiť na telo, ale aj na myseľ. Pri poruchách učenia a správania (ADHD) sa v niektorých krajinách bežne predpisujú lieky. Na tieto lieky dobre reagovalo až 70 percent detí. Je však na rodičoch, či sa pre takýto spôsob riešenia problémov ADHD rozhodnú.

Prečítajte si  Dyspinxia — klasifikácia, diagnostika

„Sedím vo svojej lavici a počúvam výklad učiteľa, naraz mi začnú víriť myšlienky v hlave – hotový chaos. O chvíľu sa to s mojou sústredenosťou trochu zlepší. Ale to len preto, aby som opäť zablúdil niekam veľmi ďaleko z našej triedy.“ Milan (15)

Koľkokrát za čas počuješ od učiteľa nabádanie: Dávaj pozor? Počuješ často takéto karhanie? Ak áno, máš asi problém so sústredením. No a výsledkom toho môžu byť zlé známky. Pravdepodobne navyše zistíš, že druhí ťa dostatočne neberú na vedomie, pozerajú sa na teba negatívne, prehliadajú ťa, akoby si bol v tranze, či akoby si ani nebol pri zmysloch, alebo akoby si bol nevychovaný. Niektorí odborníci na duševné zdravie sa domnievajú, že poruchy sústredenia môžu byť spôsobované dôsledkom telesného problému. Môže ísť o narušenú funkciu neurotransmiterových systémov v mozgu. Ale dôvodom nesústredenia mladých môžu byť aj neobjavené problémy so zrakom alebo so sluchom. Výskumníci zistili, že mladí ľudia majú v omnoho väčšej miere problémy so sústredením, než dospeláci. Nesústredenosť u mladých je bežná, ale často nebýva dôsledkom zdravotnej poruchy.

Nesústredení teenageri

Pokiaľ máš, mladý priateľ, problémy so sústredením, pravdepodobne iba bolestnejšie prežívaš obdobie dospievania. Práve prežívaš obdobie, ktoré ťa dramaticky prenesie do veku dospelosti. Tvoj spôsob uvažovania sa mení. Podľa knihy Adolescent Development sa „na začiatku dospievania . . . objavujú nové pojmové schopnosti“. Dynamicky sa rozvíja tvoja schopnosť chápať a analyzovať abstraktné myšlienky a pojmy. Začínaš hlbšie chápať morálne, etické a ďalšie obecné otázky. O svojej budúcnosti začínaš uvažovať ako dospelý človek. V čom môže byť problém? Mimoriadne ťa môže rozptyľovať to, že ti hlavou víria všetky tie nové a dosiaľ nepoznané myšlienky, názory a pojmy. Už neuvažuješ jednoducho ako dieťa. Tvoj vlastný mozog ťa teraz núti, aby si to, čo vidíš a počuješ rozoberal a skúmal. Poznámka, či gesto učiteľa alebo prednášajúceho ti môže okamžite navodiť vzrušujúce myšlienkové odbočenie. Pokiaľ sa však nenaučíš tieto túlavé myšlienky kontrolovať, môžeš prísť o cenné informácie. Vyhraď si každý deň určitý čas na to, aby si sa uvoľnil, rozjímal a utriedil si všetky tie myšlienky (pravidelný rozhovor s rodičmi, priateľom), azda ti to napomôže, aby si sa inokedy lepšie sústredil..

Príčinou tvojej nesústredenosti môžu byť niekedy aj emócie.. Zo všetkých síl sa snažíš sústrediť na to, čo čítaš alebo počuješ, …ale ty aj tak myslíš na iné veci. Neustále sa pohybuješ medzi nudou a vzrušením, depresiou a eufóriou. Upokoj sa! Šialenstvo ti nehrozí! Je však pravdepodobné, že si s tebou hormóny robia, čo chcú. Prežívaš zmeny súvisiace s pubertou. Tvoje rastúce telo potrebuje dostatok spánku, to aby si sa mohol správne vyvíjať a aby tvoj mozog mohol utriediť všetky nové pojmy a pocity s ktorými sa denne stretávaš. Veľa dospievajúcich však ma vo zvyku spať len málo. Jeden neurológ o tom napísal: „Organizmus nezabudne na hodiny spánku, ktoré mu človek dlží. Naopak, stále si ich pamätá a raz náhle predloží účet, ktorý môže mať podobu výpadkov pamäte, problémov so sústredením a neschopnosťou rýchlo premýšľať“.

Prečítajte si  Čo je to dyskalkúlia?

Ďalším problémom môže byť strava. Tučné a sladké jedlá sú u dospievajúcich veľmi obľúbené. Výskumný pracovníci vravia, že takáto potrava je chutná, ale znižuje duševnú vnímavosť. Štúdie ukazujú, že po jedle, ktoré obsahuje uhľohydráty, ako sú chlieb, obilniny, ryža či cestoviny, duševný výkon klesá. Uhľohydráty tiež zvyšujú v mozgu množstvo chemickej látky, ktorá sa nazýva serotonín a ta spôsobuje, že sa človek cíti ospalý. Preto odborníci radia, aby pred činnosťou, ktorá vyžaduje duševnú čulosť, konzumovali ľudia potraviny bohaté na bielkoviny.

Pedagógovia sa už roky domnievajú, že rýchle mihotavé obrazy, neustále sa striedajúce na obrazovke televízneho prijímača, významne skracujú schopnosť sústredenia. To iste predpokladajú aj u počítačov. Existuje intenzívna debata medzi odborníkmi, akým spôsobom tieto vymoženosti poškodzujú alebo ovplyvňujú mladých ľudí. Avšak nadmerné sledovanie televíznych programov a hranie počítačových hier, môže byť len ťažko osožné a zdravé. Prečo sa nepokúsiť niečo namaľovať, nakresliť alebo sa naučiť hrať na hudobný nástroj? Takáto schopnosť môže zvýšiť tvoju schopnosť sústrediť sa.

Nudní učitelia

Niektorí dospievajúci sa však sťažujú, a zdá sa celkom oprávnene, že záujem o výučbu zjavne často chýba aj samotným učiteľom. Jeden chlapec povedal: „Učitelia sa pred vás postavia, niečo povedia, dajú vám úlohu a potom vás nechajú isť. Myslím si, že je im všetko jedno. Pokiaľ učitelia svojim výkladom nedávajú najavo dôležitosť, ani mi nemusíme potom dávať pozor!“ Iný chlapec k problému dodáva: „Učiteľom nikto nevenuje pozornosť a oni sa preto domnievajú, že sa nikto z nás nechce učiť. Pritom sami do učenia nevkladajú moc energie a nadšenia“. Je to akýsi bludný, začarovaný kruh. Možno bude potrebné, aby si ty svojim vlastným prístupom prebral svojho učiteľa. To preto aby si sa v konečnom dôsledku ty sám niečo od neho dozvedel a naučil. Áno, nie každý učiteľ dokáže zaujať svojim prístupom celú triedu. Vyburcuj svoju myseľ, ale aj myseľ svojho učiteľa. V prvom rade pozorne počúvaj, prinúť sa udržať pozornosť – sústreď sa! Zapoj sa do diskusie v triede. Dávaj cielene otázky a komentáre a snaž sa o probléme diskutovať. To teba i učiteľa povzbudí a napomôže udržať tvoju myseľ v napätí a záujme. Uvedomujeme si, že pozorne sledovať výklad učiteľa môže byť v mnohých prípadoch náročné. Odborníci však tvrdia, že čím viac sa budeme snažiť sústrediť sa, tým viacej sa nášmu mozgu bude toto dariť. Ivan (14) uviedol: „Zistil som, že je niekedy naozaj náročne upokojiť sa a prinútiť, aby som dokázal sledovať výklad učiteľa. O chvíľu však zistím, že mi to ide lepšie, a čím viac sa nútim, tým viacej sa mi darí kontrolovať pozornosť“. Ivan ďalej pokračuje: „veľmi užitočným sa mi zdá, keď si látku, ku ktorej máme výklad, najskôr prečítam. Vtedy sa mi výklad zdá zaujímavejší a dokážem ho aj účinne sledovať“

Naše deti si zaslúžia záujem a lásku, opak ich vážne poškodzuje

Noviny Toronto Star napísali: „Deti, ktoré vyrastajú bez objímania, maznania či hladkania, majú abnormálne vysokú hladinu stresových hormónov“. Telesné, citové a emocionálne zanedbávanie behom útleho detstva, skutočne môže mať závažný, dlhodobý vplyv na schopnosť učenia i na pamäť“. Z týchto zistení je jasné, že telesná prítomnosť rodičov je nutná. Ako ináč by sa medzi rodičom a dieťaťom mohlo vytvoriť silné puto? Je veľmi smutné že i v bohatších častiach sveta je dnes tendencia zaisťovať potreby detí oddelene, bez prítomnosti rodičov. Deti sú posielané do škôl, internátov, do práce, na letné tábory a dostávajú peniaze, s cieľom poslať ich na rekreačný pobyt. Milióny detí, ktoré sú doslova vystrnadené z rodinného kruhu, môžu získať pocit – i keď len podvedomý -, že sú zanedbávané, že o ne nemá nikto záujem, že ich nik nemiluje a že sú obklopené len nepriateľským svetom dospelých, ktorému sami ešte nerozumejú. V Berlíne je až 3000 detí, ktoré sú súčasťou opustenej skupiny detí, ktorých domovom je ulica. Jeden deväťročný nemecký chlapec povedal: „nikto ma už nechce!“ smutne sklopil hlavu a dodal:: „radšej by som bol našim psom.“

Prečítajte si  Dyskalkúlia

Podľa knihy Growing Up Sad nie je to až tak dávno, keď si lekári mysleli že detská depresia jednoducho neexistuje. Čas a skúsenosti však ukázali niečo iné. Dnes, autori tejto knihy uvádzajú: Detská depresia je v súčasnosti uznávaná a vôbec nie je vzácna. K príčinám detskej depresie patrí odmietanie a špatné zaobchádzanie zo strany rodičov. Autori knihy vysvetľujú: „Rodičia v niektorých prípadoch svoje dieťa neustále vystavujú paľbe kritiky a ponižovania. V iných prípadoch môže chýbať vzťah rodič – dieťa, proste rodičia v tomto prípade lásku k dieťaťu nikdy nevyjadria. Pre deti takýchto rodičov sú následky mimoriadne tragické, pretože pre dieťa je láska to isté, čo pre rastlinu slnko a voda. Práve vďaka priamo a otvorene vyjadrenej rodičovskej láske, deti prichádzajú na veľmi dôležitú pravdu: „SOM HODNÉ LÁSKY, A MÁM CENU“. Niekto si môže zamieňať tento zdravý postoj ľúbeného dieťaťa, za arogantnosť a samoľúbosť. Jeden odborník vraví: „to, ako sa vaše dieťa pozerá samo na seba, má dosah na to, akých priateľov si vyberá, ako vychádza s ostatnými, akého človeka si raz vezme a čoho vo svojom živote dosiahne.

Pouvažujme krátko nad jednou výskumnou prácou z roku 1990, ktorá bola pokračovaním bádania z roku 1951, keď sa na skupine päťročných detí sledovalo, ako s nimi ich rodičia zaobchádzajú. Výskumníkom sa podarilo mnoho z týchto detí, dnes už ľudí v strednom veku nájsť. Pri tomto obnovenom výskume sa zistilo že ľudia, ktorí mali v neskoršom živote väčšie problémy, ktorým sa hlavne po citovej stránke zle darilo a ktorí mali výrazné problémy v manželstve, v priateľstve a dokonca i v práci – boli to deti, ktorých rodičia boli odmeraní, chladní a neprejavovali voči svojim deťom skoro žiadnu náklonnosť! Jedna vedecká pracovníčka na Harwardskej lekárskej fakulte Mary Carlson zistila, že deti ktoré boli ponechávané počas pracovných dní v rôznych centrách starostlivosti o deti, mali počas týždňa veľmi vysokú hladinu stresových hormónov. Zvýšená hladina stresových hormónov okamžite klesla počas víkendu, keď boli doma. Sama odborníčka svoju štúdiu uzatvára: „naše deti potrebujú pozornosť, lásku, starostlivosť, dotyky a prejav lásky“. Jeden chlapec v školskom veku povedal: „Nepamätám sa, že by nás niektorý z rodičov niekedy objal, pobozkal alebo povedal „mám ťa rád.“ Alebo „som na teba hrdý.“ Keď malé dieťa nikdy nepočuje „mám ťa rád“ je to, to isté, ako keby každý deň počas svojho života počulo „nenávidím ťa.“ Venujme sa svojim deťom a ono sa nám to tisícnásobne vráti. Stoji za to milovať svoje detí, bez ohľadu na to, či sa nám to raz vráti a či nie. Najväčší prínos z našej lásky majú deti samé. V knihe Love and Its Place in Nature sa píše: „…nedostatok lásky vedie k tomu, že deti bez lásky umierajú“. Ashley Montagu, významný bádateľ v oblasti antropológie povedal: „Dieťa, ktoré nedostalo lásku, je v oblasti biochemickej, fyziologickej a psychologickej veľmi odlišné od dieťaťa, ktoré bolo milované. Neľúbené dieťa sa inak vyvíja.“

  • Hodnotenie12345