Dyspraxia

Správnejšie označenie pre dyspraxiu je „špecifická vývojová porucha motorickej funkcie“. Nie nejde o slovičkárenie, ale tento zložený pojem lepšie vystihuje podstatu tejto poruchy. Ide o poruchu, ktorej hlavným rysom je vážne postihnutie vývojovej pohybovej koordinácie, ktorú nie je možné vysvetliť celkovou retardáciou intelektu ani špecifickou vrodenou alebo získanou nervovou poruchou. Motorická neobratnosť je obvykle spojená s určitým stupňom poškodenia výkonu pri vizuálne priestorových kognitívnych úlohách. Pohybová koordinácia dieťaťa pri jemných alebo hrubých motorických úkonoch by mala byť podstatne viditeľná, signifikantná, čo sa týka zníženia stupňa úrovne oproti zrelému dieťaťu. To sa najlepšie určí pomocou individuálneho aplikovaného štandardizovaného testu pre jemnú či hrubú motorickú koordináciu. Problém s koordináciou by mal byť prítomný od ranného vývoja (to znamená, že by nemali byť získané) a nemali by byť dôsledkom priameho pôsobenia akýchkoľvek defektov zraku alebo sluchu. Špecifická porucha motorických funkcii zahŕňa: syndróm nešikovného dieťaťa, vývojovú poruchu koordinácie i vývojovú dyspraxiu.

Čo môžete ako rodič spraviť?

Pokiaľ si myslíte, že má vaše dieťa problém, požiadajte o pomoc! Obrátiť sa môžete na pediatra alebo na psychologicko pedagogickú poradňu. Pokiaľ tu pomoc nedostanete, pýtajte sa ďalej. Stretnite sa s rodičmi, ktorý podobnými problémami prešli, a hľadajte u nich odpovede na svoje otázky. Pýtajte sa učiteľky zo školy kam vaše dieťa chodí, či nevie o rodičoch, ktorí majú deti s podobnými problémami a ich skúsenosti vás povzbudia a prinesú vám cenné informácie.

Prečítajte si  George H. Reavis: Zvieracia škola, bájka

Hovorte s ostatnými ľuďmi. Budete prekvapení, čo všetko sa dozviete a nezabudnite, že i vy ste odborníci (spôsobilosti vám udeľuje vaše postihnuté dieťa) Prídete na to, ako sa postaviť k problémom.

Niečo si o probléme prečítajte, vedomosti sú veľmi dôležité. Pozriete sa na Internet, choďte do knižnice, nechajte si lekárom, ktorý ošetruje vaše dieťa odporučiť nejaké knihy, brožúry. Tiež sa spýtajte učiteľky vášho dieťaťa, čo vie o probléme.

Informácie poskytnite ostatným rodičom s ktorými komunikujete, tým môžu rovnako pomôcť.

Hovorte s členmi domácnosti! Pretože by sa mohli vo vás hromadiť pocity frustrácie a neskôr by sa mohli prezentovať výbuchmi zlosti a hnevu. Možno by ste si o tom, ako sa cítite a čo pociťujete mali s niekým pohovoriť. Vaše pocity nemusia byť vždy totiž správne.

Hľadajte neustále pre svoje dieťatko pomoc, budete mať pocit, že máte veci pod kontrolou, to sa prejavy i na pozitívnom prežívaní celej situácie.

Pokiaľ sa vo vašom okolí konajú odborné zdravotnícke alebo pedagogické prednášky, skúste ich navštíviť. Je to tiež dobrý spôsob, ako nadviazať kontakty, môže sa vám podariť získať o výskume tohto problému najnovšie informácie. Pokiaľ nebudete všetkému rozumieť, vždy je tu priestor na požiadanie o vysvetlenia.

Prečítajte si  Zopár rád k poruchám učenia a správania

Čo vaše dieťa?

Koľko toho vie o probléme vaše dieťa? Hovorili ste spolu o probléme? Rodičia majú často pocit, že nie je správne o týchto veciach zo svojimi deťmi hovoriť, že tým situáciu len zhoršia. Koľko by toho malo vaše dieťa vedieť? Ako by sa malo brániť, keď bude pre svoje postihnutie napádané inými deťmi? Ako ho pre takéto prípady vybaviť?

V šiestich rokoch veku dieťa pociťuje že je iné, že má problém. Vidí, že so svojimi vrstovníkmi v niektorých veciach nedokáže udržať krok – nevie sa bicyklovať, jeho rukopis je od iných detí odlišný. Čo je však omnoho horšie zistí, že ho iné deti neberú medzi seba, bude frustrované a nahnevané zároveň. Jedno šesťročné dieťa, ktoré bolo vyšetrené v poradni uviedlo, že chce radšej umrieť. Dokonca premýšľalo ako by sa mohlo zabiť a jeho pocity boli mimoriadne skutočné. Rodičia niekedy svojim deťom nedovolia, aby naplno prejavili svoje pocity, a nevedomky tak vlastne negatívne myslenie v nich podporujú. Pripadá nám škaredé, keď je dieťa rozhnevané, napriek tomu že my dospelí tak často podobné pocity prejavujeme. Deti, rovnako ako dospelí, potrebujú vysvetlenie a podporu.

Prečítajte si  Dysortografia

Správanie dieťaťa, môže byť v škole v poriadku a môže to vyzerať že je psychicky vyrovnané. Učitelia oznámia rodičom, že dieťa sedí vzadu v triede ticho, príliš sa vraj do práce nezapája, ale nevyrušuje. Rodičia nemôžu uveriť že je to rovnaké dieťa, ktoré keď príde domov je hlučné, hašterivé, dokonca fyzicky agresívne voči ostatným členom rodiny. Dieťa ma doma pocit bezpečia a vie, že keď sa bude doma chovať akokoľvek, rodičia ho budú vždy bez akýchkoľvek podmienok milovať. Preto nešťastné dieťa dáva svojim pocitom priechod doma. To môže byť pre rodičov mimoriadne vyčerpávajúce. Vaše dieťa môže byť v škole šikanované a vy si s tým budete musieť poradiť. Môže sa to prejaviť fyzicky, vrážaním a strkaním na ihrisku alebo verbálne, napadaním jeho vzhľadu či správania. To je pre dieťa, ktoré sa iba teraz snaží nájsť vlastnú identitu, veľmi zraňujúce. Hľadá tiež priateľstvá a potrebuje podporu svojich vrstovníkov.

  • Hodnotenie12345