DIS+ vzniklo v septembri roku 2004. Ťažisko našej činnosti spočíva v poradenskej a konzultačnej činnosti, v prospech detí s dysfunkčnými poruchami mozgu na báze ĽMD. Za ten čas sme si na Slovensku vytvorili slušnú povedomosť. A to nielen na poli vnímania laickej verejnosti, ale aj odborného rešpektu. Vytvárame pre „naše“ deti program, ktorý je smerovaný najmä k úspešnej integrácii do spoločnosti. Sú to práve dys-deti, ktoré vzhľadom ku svojmu stavu, často ašpirujú na rôzne ťažkosti. Hlavne pre svoju emocionálnu i citovú nevyrovnanosť. Neraz skĺzavajú na územie kriminality a zločinu. Štatistiky toto neúprosne dokazujú. Poruchy „dys“ nie sú v pravom zmysle ochorením. Tento stav je však emocionálne a citovo hodne frustrujúci a náročný.

Ídea združenia

Pred nami je ešte kus práce. Na základných, ale aj stredných školách, je mnoho problémov, ktoré číhajú na tieto deti. Sú to, bohužiaľ, práve učitelia, ktorí mnohokrát z dôvodu nezmyselnej zotrvačnosti, znepríjemňujú život mnohým dys-školákom. Ešte i dnes existuje dosť pedagógov, ktorí nedokážu pripustiť, že existujú objektívne príčiny neúspechov mnohých žiakov. Príčiny neúspechu žiakov sú na výsosť odborné a vedecky zdôvodniteľné. Nejedná sa o nezmyselné úľavy a výmysly, prenikajúce k nám z Ameriky, …ako to niektorí učitelia uvádzajú. Takéto deti často pedagógovia necitlivo označujú za lajdácke, lenivé a nesnažiace sa. Ba neraz i hlúpe. Pravý opak je pravdou.

Nepodceňujme tieto stavy

Dostávame sťažností a ponosy od rodičov, ale aj samotných žiakov, ktorí sa sťažujú na fungovanie školského systému. Pravidelne tieto podnety vyhodnocujeme. Jediné čo tieto decká potrebujú, je čas a trpezlivosť. Mnohí učitelia im tieto jednoduché veci neposkytnú. Príčinou často býva onen známy boj medzi učiteľom a žiakom. Neraz sa učitelia nezmyselne stavajú na miesto, ktoré im nenáleží. Zasahujú do výsostnej rodičovskej právomoci z dôvodov akejsi všetečnosti a snahy kontrolovať priestor, ...a to za každú cenu. Práve nedostatok času a trpezlivosti uvrhávajú tieto deti do emocionálneho stresu a zmätku. Pomaly sa dostávajú do stavu, kedy už nie sú schopné ani tých najjednoduchších akademických výkonov. Syndrómy dysfunkčnosti mohli byť na začiatku nevýrazne. Sme presvedčení, že žiadny učiteľ nechce zhoršovať zdravotný - emočno citový stav zvereného žiaka.

Sú to naši zverenci

Naše intervencie na jednotlivých školách predchádzajú, o tom sme presvedčení, ďalším osobným citovým a emocionálne ťažko nabitým situáciám. V nejednom prípade sme museli konzultovať pomoc na odbornej psychiatrickej, či psychologickej úrovni. Je veľmi dôležité, aby práve učitelia chápali a poznali problematiku „dys“ , ktorá tak často komplikuje život naším mladým priateľom.

Majme s deťmi láskavý a vrelý vzťah

Aj v dnešnej uponáhľanej dobe si myslíme, že naozaj spokojné a šťastné dieťa má minimum problémov, týkajúce sa bezpečia rodiny. Rozumní rodičia svojim deťom vytvárajú harmonické a bezpečné prostredie. Tu - v rodine ale aj v škole - si dieťa v sebe postupne definuje názorovú a myšlienkovú mapu. A vystačí si s ňou po celý zvyšok života. Myslíme si, že práve problém takzvaných psychologických „ochorení“ - je ním najmä strach a smútok - sú spúšťačom mnohých detských frustrácii ale i porúch. To sa tiež môže odraziť na akademických výsledkoch. A nielen tých. Mnohokrát práve nedostatok starostlivosti neumožnia, aby sa vyvinuli niektoré dôležité funkcie mozgu. Často stačí málo: Mať vľúdny a láskavý vzťah so svojim dieťaťom, či zverencom.