Mentálna retardácia je poli-dimenzionálny fenomén, ktorý postihuje medicínske, psychologické, pedagogické a sociálne kvality, funkcie správanie sa postihnutého človeka od narodenia po smrť.

Medzinárodná liga spoločností pre ľudí s mentálnym postihnutím poskytuje informácie, ktoré sú dôkazom toho, že väčšina ľudí s mentálnym postihnutím je schopná žiť, spokojne existovať, učiť sa, alebo sa vo voľnom čase zúčastňovať rôznych spoločenských aktivít.

Životné podmienky ľudí s mentálnym postihnutím, by mali obstáť v porovnaní so životnými podmienkami ostatných ľudí v spoločnosti a mali by sa odlišovať len v závislosti od normálnych životných podmienok tej ktorej krajiny. Myslí sa tým skupinové či chránené bývanie. Pre osoby s mentálnym postihnutím by malo ďalšie vzdelávanie viesť k pracovnému zácviku, ktorý by zohľadňoval osobitosti ich postihnutia. Zamestnanie sa musí realizovať na tom istom princípe ako u ostatných ľudí, teda za plat (napr. s ohľadom na individuálnu pracovnú schopnosť). Príleľitosť zúčastňovať sa denných aktivít je jedným z ľudských práv. Problémom však aj naďalej zostáva bezbariérovosť.

Pojmom mentálna retardácia sa označuje stav zastaveného, oneskoreného alebo neúplného vývinu intelektu, ktorý charakterizuje podpriemerná inteligencia. V tomto termíne je zladený vývinový aspekt poruchy, ako aj skutočnosť, že mentálne postihnutie je stav, ktorý nie je definitívne ukončený a rozhodne nie je nemenný. Mentálna retardácia môže byť podmienená organicky alebo sociálne. Pri organicky podmienenej mentálnej retardácii hovoríme o oligofrénii a demencii podľa vývinového štádia, v ktorom bol poškodený centrálny nervový systém. Od roku 1992 vstúpila do platnosti 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb spracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou v Ženeve (WHO), ktorá mení doteraz používanú klasifikáciu. Mentálna retardácia sa podľa nej delí do šiestich základných kategórií:

Debilita

predstavuje ľahší stupeň mentálnej retardácie. V rámci nej sa niekedy odlišujú aj stupne - ľahká, stredne ťažká a ťažká debilita. Jej hlavným prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami,ktore často v slovnej zásobe úplne chýbajú. Prítomná je znížená chápavosť, je teda potrebne opakovať požiadavky, zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie. Debili sú ľahko ovplyvniteľní, preto sa často dajú zviesť ku kriminálnej činnosti.

Mierna slabomyseľnosť (debilita) sa vyznačuje tým, že postihnutého možno skoliť a vychovávať v osobitných školách. Výchova sa zameriava na vyučenie jednoduchému povolaniu. Debilita nie je nápadná pri bežných automatizovaných činnostiach, preto niekedy môže postihnutý žiak zásluhou svojej usilovnosti dobre prospievať aj v základnej škole. Ale v neobvyklých alebo komplikovaných situáciách, najmä tam, kde sa treba rýchlo a správne rozhodnúť, debil zlyháva. Oneskorenie intelektu vidieť už v prvých mesiacoch života: dieťa sa posadí, chodí, hovorí, a dodržiava telesnú čistotu oveľa neskôr ako jeho normálny rovesníci. Časté problémy bývajú aj s ich buď zvýšenou pohyblivosťou, neposednosťou, alebo naopak spomalenosťou, ťarbavosťou.

Imbecilita

Stredný stupeň slabomyseľnosti je imbecilita. Vzdelávateľnosť takto postihnutých jedincov je aj v osobitných školách ťažšia. Imbecil však býva často nestály, nespoločenský, útočný a má málo spoločenských zábran. Intelektové schopnosti sú výrazne znížené, slovné prejavy sú ochudobnené nielen o abstraktné pojmy, ale aj o cely rad menej bežných konkrétnych pojmov. Časté sú aj poruchy výslovnosti - vyskytujú sa v dospelosti. Reč i chôdza sa u nich oneskorujú o 3 - 4 roky, preto porucha je zjavnejšia od malička. Všeobecne úroveň ich schopnosti je výraznejšie znížená, sú neobratní, nie sú schopní naučiť sa čítať a písať, dokážu si však osvojiť hygienické návyky i bežné úkony starostlivosti o seba.

Idiotia - idiócia

Je najťažším stupňom mentálneho postihnutia. Chôdza i reč sa u nich prejavujú okolo 6.roku, prípadne aj neskôr, pritom však reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je ani dostatočne artikulovaná. V ťažších prípadoch sú schopní vydávať len neartikulované zvuky. Často nedokážu zachovávať ani telesnú čistotu a hygienické návyky si osvojujú veľmi dlho. Vyžadujú špeciálnu starostlivosť, bývajú umiestňovaní v ošetrovacích ústavoch, väčšinou doživotne.

IQ (=) mentálny vek (:) fyzický vekom (x) 100

0 – 20 Idiocia
20 – 49 Imbecilita
50 – 69 Debilita