Učitelia proste musia dyslektickým (nielen) deťom vo svojich triedach venovať zvýšenú pozornosť. Dyslektické deti sú, takto to chápeme v DIS+, akousi "profesionálnou výzvou" pedagógom a pracovníkom na všetkých našich školách. Práve vy učitelia, pokiaľ budete realistickí v tom čo očakávať od dieťaťa, zmenšíte u nich mučivé pocity z vlastného zlyhania.

Učitelia, pochváľte dieťa za každý pokrok, ktorý urobilo. Rovnako sa však vyhnite nekritickej chvále. Profesor Miles doporučuje, aby učitelia, ak si všimnú určitého pokroku, žiakovi povedali: "Áno, souhlasím s tým, že si síce spravil nejaké chyby, napriek tomu ale musím povedať, že si počínaš dobre; oproti minulému týždňu došlo k určitému zlepšeniu a vzhľadom k tvojej poruche je to veľmi dobrý výsledok." "Áno, souhlasím s tým, že si síce spravil nejaké chyby, napriek tomu ale musím povedať, že si počínaš dobre; oproti minulému týždňu došlo k určitému zlepšeniu a vzhľadom k tvojej poruche je to veľmi dobrý výsledok." Pokiaľ sa žiak nezlepšil, navrhuje profesor Miles povedať dieťaťu: "No, zdá sa že 'to a to' ti ešte robí trochu problémy; skúsme sa pozrieť, či by sa nenašiel nejaký spôsob ako ti pomôcť."

Učitelia dávajte si pozor na znevažujúce poznámky o čítaní dyslektického dieťaťa. Snažte sa, aby knihy ktoré dieťa číta boli pre neho zaujímavé a inšpiratívne.

Rodičia i učitelia, odporučte dieťaťu aby si pod textom ktoré číta držalo pravítko, pretože veľmi pomalý čitateľ často neudrží svoju pozornosť na texte. Pokiaľ má dieťatko problém čitania s poradím písmeniek v slove, láskavo ho zastavte a spýtajte sa: "Tónko, aké písmenko je ako prvé?" "Tónko, aké písmenko je ako prvé?"Predstavme si, aké skľučujúce musí byť pre dyslektické dieťa, keď mu učiteľ na matematike neustále opakuje, že jeho odpovede sú nesprávne. Nie je omnoho lepšie zadať dieťaťu ľahšie úlohy aby tak namiesto sklamania z neúspechu zažilo vzácny pocit z uspokojenia, že príklady vyriešilo správne.

Podľa istej skúsenej učiteľky...

"...je pre dyslektikov rozhodujúce, aby pri učení zapojili všetky zmysly. Je dôležité, aby sme při čítaní potenciovali jeho pohľad, sluch i hmat. Dyslektické dieťa takto nevedomky prepája písanú formu písma s tým ako písmeno (text) znie, spolu z pohybmi svojej ruky. Aby dieťa dokázalo rozlišovať písmena, ktoré si pletie, naučte ho, aby (problémové) písmeno začalo písať z inej strany."

Teoreticky by malo každé dyslektické dieťa absolvovať individuálnu výuku zo svojim učiteľom aspoň jednu hodinu týždenne, kedy sa učiteľ venuje výhradne iba jemu.