Život s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).

Jim celý čas hovoril, že Cal je jednoducho rozmaznaný a že keby sme — tým myslel mňa — prísne zakročili, zmenil by sa. No teraz tu bol lekár a hovoril nám, že to nie je moja chyba ani naša chyba, ani chyba Calových učiteľov: s naším chlapcom skutočne niečo nie je v poriadku.

CAL trpí poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), stavom, pre ktorý je charakteristická nepozornosť, impulzívne správanie a hyperaktivita. Odhaduje sa, že táto porucha postihuje 3 až 5 percent detí v školskom veku. „Ich myseľ je ako televízny prijímač s pokazeným ovládaním kanálov,“ hovorí odborníčka na učenie Priscilla L. Vailová. „Jedna myšlienka stíha druhú bez akéhokoľvek systému či kontroly.“

Uvažujme krátko o troch hlavných symptómoch ADHD.

Nepozornosť: Dieťa s ADHD nedokáže nevšímať si nepodstatné detaily a sústrediť sa na jednu vec, a tak sa ľahko rozptýli náhodnými pohľadmi, zvukmi a vôňami. Dáva pozor, ale jeho pozornosť neupúta nič konkrétne v jeho okolí. Nedokáže určiť, na čo sa má sústrediť v prvom rade.

Impulzívne správanie: U dieťaťa s ADHD konanie predbieha myslenie, koná bez toho, aby pomyslelo na následky. Prejavuje sa u neho chabé plánovanie a úsudok, a niekedy sú jeho činy nebezpečné. „Ponáhľa sa na ulicu, na okenný parapet, rýchlo sa šplhá na strom,“ píše Dr. Paul Wender. „Výsledkom je viac zbytočných škrabancov, pomliaždenín, odrenín a viac návštev u lekára.“

Hyperaktivita: Deti s hyperaktivitou sú ustavične v pohybe. Nevedia ticho sedieť. „Aj keď sú staršie,“ píše Dr. Gordon Serfontein v knihe The Hidden Handicap (Skrytý handicap), „bližšie pozorovanie odhalí nejakú formu nepretržitého pohybu, či už pohybujú nohami, chodidlami, rukami, prstami, perami či jazykom.“

No niektoré deti, ktoré sú nepozorné a impulzívne, nie sú hyperaktívne. Ich porucha sa niekedy jednoducho pripisuje poruche pozornosti čiže ADD. Dr. Ronald Goldberg vysvetľuje, že ADD sa „môže vyskytnúť bez akejkoľvek hyperaktivity. Alebo sa môže objaviť s akýmkoľvek stupňom hyperaktivity — od sotva pozorovateľnej formy cez značne znepokojivú až po veľmi vážnu.“

Čo zapríčiňuje ADHD?

Počas rokov boli poruchy pozornosti pripisované všetkému možnému, počnúc nesprávnou rodičovskou výchovou až po žiarivkové osvetlenie. Teraz sa predpokladá, že ADHD súvisí s poruchou určitých funkcií mozgu. Roku 1990 testoval Národný inštitút mentálneho zdravia 25 dospelých s príznakmi ADHD a zistil, že v ich prípade sa premieňa glukóza pomalšie práve v tých častiach mozgu, ktoré ovládajú pohyb a pozornosť. Zdá sa, že asi v 40 percentách prípadov ADHD hrá určitú úlohu genetická stavba jednotlivca. Podľa knihy The Hyperactive Child Book (Hyperaktívne dieťa) môžu s ADHD súvisieť aj ďalšie činitele, ako je pitie alkoholu či užívanie drog v tehotenstve, otrava olovom a v ojedinelých prípadoch strava.

Dospievajúci a dospelí s ADHD

V posledných rokoch lekári zistili, že ADHD sa nevyskytuje iba v detstve. Dr. Larry Silver hovorí: „Je typické, že rodičia privedú dieťa, aby sa liečilo, a povedia: ‚Ako dieťa som bol taký istý.‘ Potom priznávajú, že ešte stále majú problém vydržať stáť v rade, obsedieť na schôdzi, dokončiť nejakú prácu.“ Lekári sú presvedčení, že asi u polovice detí s ADHD sa prinajmenšom niektorý z príznakov prenáša do dospievania a dospelosti.

V období dospievania sa správanie detí s ADHD môže zmeniť z riskantného na delikventné. „Predtým som si robila starosti, že sa nedostane do internátnej školy,“ hovorí matka dospievajúceho syna s ADHD. „Teraz sa iba modlím, aby sa nedostal do väzenia.“ To, že takéto obavy môžu byť oprávnené, ukazuje štúdia porovnávajúca 103 hyperaktívnych mladých ľudí s kontrolnou skupinou 100 detí, ktoré túto poruchu nemajú. „Keď dosiahli vek 20 rokov,“ oznamuje časopis Newsweek, „u detí z hyperaktívnej skupiny bola dva razy väčšia pravdepodobnosť, že majú záznam v registri trestov, päť ráz väčšia pravdepodobnosť, že sú odsúdení za zločin a deväť ráz väčšia pravdepodobnosť, že si odpykávajú trest vo väznici.“

Pre dospelého predstavuje ADHD zvláštny súbor problémov. Dr. Edna Copelandová hovorí: „Z hyperaktívneho chlapca môže vyrásť dospelý, ktorý často mení zamestnanie, veľa ráz ho zo zamestnania vyhodia, celý deň sa poneviera a je nepokojný.“ Keď sa príčina nerozpozná, tieto príznaky môžu zničiť manželstvo. Jedna žena, ktorej manžel má ADHD, hovorí: „Dokonca ani pri jednoduchom rozhovore nepočuje všetko, čo som povedala. Je to tak, akoby bol stále niekde inde.“

Takéto povahové črty má, samozrejme, veľa ľudí — aspoň do istej miery. „Musíte sa opýtať, či sa tieto príznaky prejavovali vždy,“ odporúča Dr. George Dorry. Hovorí, že keď je napríklad muž zábudlivý iba odvtedy, čo prišiel o zamestnanie, alebo odvtedy, čo sa im narodilo dieťa, nie je to porucha. Navyše, keď má niekto skutočne ADHD, symptómy sú pervazívne — to znamená, že ovplyvňujú takmer každú stránku života postihnutého človeka.

Časopis: Prebuďte sa!