Telesne a zdravotne postihnutý jedinec je jedinec s chybou pohybového a oporného ústrojenstva alebo poškodením nervového ústrojenstva, ak sa prejavuje porušenou hybnosťou a jedinec v stave choroby alebo zdravotného oslabenia.

Sú tu zahrnuté tri skupiny postihnutých jedincov. Nedá sa vždy urči?, do ktorej skupiny daný jednotlivec patrí, pretože uvádzané skupiny postihnutia nemožno presne ohraničí?.

Výchovou telesne a zdravotne postihnutých sa zaoberá jeden z odborov špeciálnej pedagogiky, označovaný ako pedagogika telesne a zdravotne postihnutých. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť? primeranú svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy - odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvni? aj osobnostný vývin jedinca. Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej miere či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úprave fyzického prostredia (bezbariérovosť?, úprava nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností a pod), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca zo strany rovesníkov a okolia) a úpravy obsahu metód a foriem školskej i mimoškolskej výchovy.

Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov ak s telesným postihnutím nie je spojené aj postihnutie mentálne. To si potom vyžaduje vzdelanie na úrovni osobitnej školy. Chorý jedinec sa vyznačuje osobitosťami vyplývajúcimi predovšetkým z toho, akým druhom z rozsiahleho počtu chorôb jednotlivých telesných systémov je postihnuté. Choroba a zmeny v životnej situácii jedinca, ktoré s ňou súvisia, mávajú individuálny odraz v psychickej sfére chorého jedinca.

Chorý jedinec potrebuje predovšetkým zdravotnícku starostlivosť?. Táto sa často nedá poskytnú? ambulantne, ale vyžaduje si hospitalizáciu. Tu sa spolu s liečbou poskytuje aj špeciálna výchova. Ak je jedinec v domácej starostlivosti, potrebuje prispôsobenú rodinnú starostlivosť a výchovu. Ak to stav postihnutého dieťaťa dovoľuje, navštevuje bežnú školu, kde sa zohľadňujú jeho osobitosti.

Za zdravotne oslabeného jedinca sa považuje jednotlivec v stave rekonvalescencie alebo jedinec s oslabenou odolnosťou voči chorobám, náchylnosťou k recidíve choroby alebo s ohrozením zdravotného stavu v dôsledku nevhodného prostredia, nevhodného životného režimu či nesprávnej výživy.

Pedagogika telesne postihnutých využíva poznatky viacerých medicínskych odborov, najmä pediatrie, ortopédie a ortopedickej protetiky, neurológie, interných odborov a fyziatrie. V širokej miere sa opiera aj o poznatky psychologických odborov, najmä patopsychológie a klinickej psychológie. Zo sociologických odborov je to sociálna patológia.