„Pocity stresu sú zriedka bez príčiny: Obvykle sú reakciou na určité udalosti alebo okolnosti.“

— Lilian G. Katzová

Ako môže pilot počas letu tmavou, mihavou nocou vedieť kam letí, kam smeruje?

Od štartu po pristátie sa spolieha na signály. Na palubnej doske veľkého lietadla je viacej ako sto prístrojov a každý z nich signalizuje životne dôležité informácie a upozorňuje pilota na prípadné problémy.

Vyrastať v našom svete plnom stresu je ako letieť búrkou. Ako môžu rodičia podporovať hladký let dieťaťa od ranného detstva do dospelosti? Mnohé deti o svojom strese nerozprávajú, preto sa rodičia musia naučiť rozoznávať signály.

Telo „rozpráva“

Detský stres sa často ohlási prostredníctvom telesných problémov. Psychosomatické reakcie, medzi ktoré patria žalúdočné problémy, bolesti hlavy, únava, poruchy spánku, problémy s vyprázdňovaním, a bolesti v kostiach a vo svaloch bez zjavnej príčiny môžu byť signálom, že niečo nie je v poriadku.

Obdobie hlbokej osamelosti u Silvii vyvrcholilo stratou sluchu. Keď šla Anka do školy, boli jej žalúdočné kŕče vyvolané strachom z odlúčenia od matky. Zápcha, ktorou trpel Janko, bola následkom toho, že bol svedkom ostrých sporov medzi svojimi rodičmi.

Rodičia musia brať signály tela veľmi vážne, pokiaľ sa zdá že ochorenie je psycho-somatického pôvodu. „Nie je dôležité, či dieťa problémy iba predstiera, alebo nie,“ hovorí dr. Alice S. Honigová. „Dôležitý je problém, ktorý sa za tým skrýva.“

Skutky hovoria hlasnejšie ako slová

Náhla zmena správania je často volanie o pomoc. V knihe Giving Sorrow Words (Vyjadriť smútok slovami) sa uvádza: „Ak začne dobrý študent dostávať nedostatočné, zaslúži si to pozornosť a toto platí, keď dieťa, ktoré bolo v minulosti problémové, sa začne správať vzorne.“

Sedemročný Tomáš náhle začal klamať potom čo jeho matka začala venovať všetok svoj čas zamestnaniu. Hrubé správanie šesťročného Adama malo korene v tom, že sa cítil v škole nedostatočný. Návrat k nočnému pomočovaniu u sedemročného Karola odzrkadľuje jeho túžbu po záujme rodičov, keď sa zdalo, že sa venovali iba jeho mladšej sestre.

Zvlášť znepokojivé je seba zničujúce správanie. Časté nehody, ktoré zažíva dvanásťročná Sára, nebolo možné pripísať iba neobratnosti. Ubližovanie sa u nej stalo po rozvode rodičov podvedomým spôsobom, ako sa snažila získať náklonnosť otca, ktorý s nimi nežil. Agresivita, ktorá sa prejavuje seba-zničujúce správanie, je znamením intenzívneho stresu, či už ide o drobné, prosté zranenia, ktoré si dieťa privádza, alebo o jednanie tak závažné, ako je pokus o samovraždu.

Porozprávať sa od srdca

„Deti, ktoré prichádzajú domov so slovami ‚nikto ma nemá rád‘, vám v podstate oznamujú, že nemajú radi samých seba,“ vraví Dr. Loraine Sternová. Toto môže platiť aj o vystatovaní. Aj keď deti zdanlivo prejavujú opak nízkeho sebavedomia, vychvaľovaním skutočnými alebo vymyslenými úspechmi môže byť určitou snahou, ako prekonať pocity hlbokej nedostatočnosti.

Je pravda, že všetky deti bývajú choré, občas sú zlé a čas od času zažívajú sklamanie zo seba. Keď však tieto problémy vytvárajú určitý model jednania, ktorý zjavne nemá bezprostrednú príčinu, mali by rodičia zvážiť význam týchto signálov.

Mary Susan Millerová preskúmala, ako sa v detstve správalo šesť dospievajúcich, ktorí sa dopustili mimoriadne násilného prepadnutia, a vraví: „Boli tu všetky známky mimoriadnej udalosti, ktorá doslova číala. Celé roky bolo možné pozorovať na spôsobe života týchto chlapcov určité signály, ale nikto tomu nevenoval pozornosť. Dospelí to videli, ale krčili nad tým ramenami.“

Teraz viac než kedykoľvek predtým musia byť rodičia v strehu, aby rozoznali známky stresu detí a reagovali na ne.

Stres v maternici?

Dokonca už plod v maternici môže zaznamenať stres, strach a úzkosť, ktoré mu jeho matka odovzdáva pomocou chemických zmien v krvnom riečišti. „Vyvíjajúci sa plod cíti každý náznak napätia, ktoré prežíva tehotná žena,“ píše Linda Bird Franckeová v knihe Growing Up Divorced (Vyrastanie po rozvode). „Napriek tomu že nervový systém plodu a ženy nemajú priame spojenie, existuje medzi nimi jednostranný vzťah, ktorý nie je možné prerušiť.“ Podľa časopisu Time to môže vysvetľovať, prečo odhadom 30 percent dojčiat do 18 mesiacov trpí problémami, ktoré súvisia so stresom. Sú to problémy od neschopnosti nadviazať hlboký citový vzťah až po záchvaty úzkosti. „Deti, ktoré sa narodia nešťastným a usúženým ženám, sú často sami nešťastné a usúžené,“ je záver Lindy Franckeovej.

Keď sa deti snažia zo všetkým skončiť

„Čo by sa stalo, keby som spala sto rokov?“ pýtala sa Lenka svojeho otca. Detská otázka, pomyslel si. Lenka sa však nepýtala bezdôvodne. Niekoľko dní potom bola hospitalizovaná, pretože zjedla celú sadu tabliet na panie.

Čo by ste mohli urobiť, pokiaľ vaše dieťa uvažuje o samovražde alebo sa o ňu skutočne pokúša? „Okamžite vyhľadajte odbornú pomoc,“ zdôrazňuje sa v knihe Depression—What Families Should Know (Depresia — Čo by mala rodina vedieť). „Liečiť potencionálneho samovraha nie je záležitosťou pre amatérov, dokonca ani v tom prípade, keď ten, ktorý je v depresii, je niekto, na kom nám veľmi záleží. Možno si myslíte, že ste vášmu príbuznému samovraždu vyhovorili, zatiaľ on o tom iba prestava hovoriť a všetky svoje pocity si necháva pre seba, dokiaľ nevybuchnú s hroznými následkami.“

Pre dieťa, ktoré chce zo všetkým skoncovať, je pri správnom liečení nádej. „Väčšina ľudí, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, sa v podstate nechcú zabiť,“ prehlasuje sa vo vyššie citovanej knihe. „Chcú len ukončiť utrpenie. Tieto pokusy sú ich volanie o pomoc.“

Na rozdiel od hypochondrie, kedy problémy existujú iba v predstavách, psychosomatické ochorenia sú skutočné. Ich príčina však je skôr emocionálna než telesná..