Mávate sny? Pre istotu povedzte, že áno, pretože v spánku sníme všetci, i keby sme to popierali. Odhaduje sa, že ľudia si nespomenú na viacej než 50 percent svojich snov. Na ktoré si pamätáte vy? V skutočnosti je to tak, že si obyčajne pamätáme tie, ktoré sme mali tesne pred prebudením.

Bádatelia skúmajúci sny prišli na to, že spánok je postupný proces a že býva najhlbší v prvých niekoľkých hodinách a neskôr je stále ľahší. Snenie sa odohráva hlavne vo fázach rýchlych očných pohybov (anglicky rapid eye movement) — táto fáza spánku sa označuje ako spánok REM. Tento spánok se strieda zo spánkom non-REM. Každý spánkový cyklus (non-REM/REM) trvá asi 90 minút, a tieto cykly sa v priebehu noci opakujú päť krát alebo šesť krát, pričom posledný prebieha tesne pred našim prebudením.

Bolo by chybou si myslieť, že v dobe spánku je náš mozog takmer nečinný. Bolo zistené, že pri snení mozog pracuje viac než pri niektorých stavoch bdelosti s výnimkou istých neurónov v mozgovom kmeni, ktoré súvisia s pozornosťou a pamäťou. Tieto bunky v priebehu spánku zrejme odpočívajú. Obecne však platí, že medzi nervovými bunkami v mozgu prebieha nepretržitá medzi-bunečná komunikácia.

Náš mozog je úžasne zložitý orgán pozostávajúci z miliárd častí, ktoré generujú približne sto, dvesto, alebo dokonca tristo signálov za sekundu. Mozog sa skladá z viacerých častí, než koľko ich je na zemi. Niektorí bádatelia odhadujú, že obsahuje 20 až 50 miliárd súčastí.

Ríša snov

Keď sme bdelí, päť našich zmyslov neustále prenáša do mozgu informácie a obrazy, ale behom spánku to tak nie je. Mozog si vytvára obrazy samovoľne a bez akéhokoľvek vonkajšieho zmyslového vstupu. Preto sú veci videné a konané v sne niekedy ako halucinácie. Tak môžeme robiť veci, ktoré odporujú prírodným zákonom: môžeme napríklad lietať ako Peter Pan alebo padať z útesu, bez toho aby sme si ublížili.

Možno máme skreslený pojem o čase, a tak sa nám minulosť javí ako prítomnosť. Alebo keď sa snažíme utekať, akoby neovládame svoje pohyby — naše nohy nechcú poslúchať. Silné dojmy a zážitky, ktoré máme v dobe nášho bdenia, môžu samozrejme ovplyvniť naše sny. Mnohí ľudia, ktorí prežili hrôzy vojny, nemôžu na tieto veci ľahko zabudnúť.

To platí aj o ľuďoch, ktorí niekedy napadol nejaký zločinec. Takéto škaredé zážitky, ktoré máme v dobe bdenia, sa môžu vynárať v našich snoch a spôsobovať nočné mory. V našich snoch sa môžu vynoriť také obyčajné veci, na ktoré myslíme, keď ideme spať.

Keď riešime nejaký problém, riešenie nás niekedy napadne v priebehu spánku. Mohlo by to svedčiť o tom, že v spánku nie vždy sníme. Sčasti tiež premýšľame.

Jedna kniha pojednávajúca o snoch a mozgu hovorí: „Tou najobvyklejšou duševnou činnosťou pri spánku nie je snenie, ale myslenie. Myslenie počas spánku nie je sprevádzané preludmi a nie je fantazijné. Týka sa všedných vecí a často súvisí s bežnými udalosťami práve uplynulého či ďalšieho dňa a je obvyklé banálne, nekonštruktívne a opakované.“

Niektorí ľudia si myslia, že im sny majú svojim obsahom niečo vypovedať. Chcú si ich nechať vyložiť, a preto majú pri postelí zápisník, aby si ich mohli po prebudení poznamenať. Ann Faradayová vo svojej knihe The Dream Game (Hra snov) napísala o tom, k čomu sú dobré knihy, ktoré sa snažia vyložiť význam snov: „Snáre, v ktorých si hľadáte výklad námetov snov a symbolov zo sna, sú k ničomu, nech už sú založené na tradícii, alebo na nejakej modernej psychologickej teórii.“