Z hľadiska výchovy a vzdelávania sa v súčasnom školstve rozlišuje 5 hlavných skupín: nevidiaci, čiastočne vidiaci (zvyšky zraku), slabozrakí, binokulárne postihnutí, zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím.

Uvedená diferenciácia zrakových postihnutí vyžaduje aj diferencovaný prístup v celkovej starostlivosti, výchove , vzdelávaní a profesijnej odbornej príprave, ktorá by umožňovala ich vývin, zapojenie do spoločnosti a budúceho pracovného začlenenia.

Charakteristika slabozrakých

Slabozrakosť predstavuje výrazné zníženie zrakových možností, ktorá sa prejavuje hlavne v procesoch vnímania (znížená rýchlosť a presnosť vnímania a taktiež znížené pole zrakového vnímania, nejasnosti a nepresnosti ich predstav, v komplikovanej orientácií, únavnosti zraku).

Charakteristika nevidiacich.

Slepota je porucha obidvoch oči, pri ktorom nevznikajú zrakové požitky. Do skupiny slepých sa zaraďujú i osoby, ktoré sú schopné rozlišovať len svetlo a tiene (svetlocitlivosť), prípadne i prakticky slepí (čiastočne vidiaci) jedinci. Medzi nevidiace sa prakticky radia osoby, ktoré v priestorovej orientácií, v učení a pri práci nemôžu používať zrak ako vedúci analyzátor.

Charakteristika čiastočne vidiacich.

Hraničné prípady medzi slepotou a slabozrakosťou predstavujú zvyšky zraku (čiastočné videnie).

Zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím

V populácii sa vyskytuje stále väčší počet osôb s kombináciou niekoľkých postihnutí. Z kombinovaného zrakového postihnutia najväčšiu pozornosť si vyžaduje v proporcionálnej rehabilitácii a výchove kombinácia so sluchovým postihnutím, i keď táto kombinácia rovnako ako kombinácia s telesným postihnutím nie je štatisticky najpočetnejšia. Najpočetnejšia je kombinácia rôznych vnútorných chorôb so zrakovým postihnutím najmä v staršom veku. Ďalšou široko zastúpenou kombináciou je mentálne postihnutie. U kombinovaných postihnutí, viac než u ostatných zrakovo postihnutých, musíme voliť diferencovaný a individuálny prístup.

socionet.sk