Všetko, čo máme, je sedemdesiat rokov — osemdesiat, ak sme silní; ale prinášajú nám iba ťažkosti a žiaľ; život sa čoskoro skončí a nás niet. (Žalm 90:10, Today’s English Version)

Táto poetická pieseň zložená pred vyše 3000 rokmi potvrdzuje, že pokročilý vek sa už oddávna spája s ťažkosťami. Napriek chvályhodnému lekárskemu pokroku niektoré stránky vyššieho veku so sebou stále prinášajú „ťažkosti a žiaľ“. Ktoré sú to a ako niektorí ľudia prekonávajú ťažkosti, ktoré sú s nimi spojené? Duševná čulosť vo vyššom veku

„Najviac sa obávam senility,“ vyjadruje svoje obavy 79-ročný Hans. Hansa, podobne ako mnohých starších ľudí, znepokojuje zábudlivosť. Bojí sa, že stratí kontrolu nad ‚zlatou miskou‘, ako jeden staroveký básnik (staroveký kráľ Izraela Šalamún) opísal náš vzácny mozog s cennými spomienkami. Hans sa pýta: „Musí každý starý človek duševne upadnúť?“

Ak podobne ako Hans zabúdate mená alebo vás zaujíma, či výpadky pamäti sú začiatkom vážneho duševného úpadku, môžeme vás uistiť, že zábudlivosť je bežná v každom veku a zmeny v duševnej činnosti vo vyššom veku obyčajne nevyplývajú z demencie. Hoci určitá strata pamäti je v neskoršom veku bežná, „väčšina starších ľudí má aj na sklonku života úplnú kontrolu nad svojimi duševnými schopnosťami,“ píše Dr. Michael T. Levy, vedúci oddelenia psychológie vo fakultnej nemocnici univerzity v Staten Island v štáte New York.

Je pravda, že mladší ľudia sa zvyčajne dokážu rýchlejšie rozpamätať na určité údaje než starší ľudia. Ale „ak neberiete do úvahy rýchlosť reakcií,“ hovorí neurológ Richard Restak, „starší ľudia podávajú vo všeobecnosti prinajmenšom rovnaký výkon ako mladší.“ Primerané vzdelávanie a cvik umožňuje, aby sa zdravý mozog aj vo vyššom veku ďalej učil, pamätal si a dokonca sa v určitých schopnostiach zlepšoval.

Ťažkosti s pamäťou a možnosti liečby

Ale čo ak má niekto vážnejšie ťažkosti s pamäťou? Ani tak by nemal automaticky dospieť k záveru, že príčinou je demencia. Ťažkosti s pamäťou a náhly nezvyčajný zmätok môžu byť príznakmi mnohých iných porúch, ktoré vznikajú vo vyššom veku. Ľudia takéto poruchy nesprávne označujú za „starobu“ alebo „senilitu“ — ba niekedy to robia aj lekári, ktorí majú skreslené informácie. To však nielenže podkopáva dôstojnosť starších pacientov, ale môže to viesť aj k tomu, že nedostanú náležitú liečbu. Čo patrí k niektorým týmto poruchám?

Príčinou náhleho nezvyčajného zmätku môže byť podvýživa, dehydratácia, anémia, zranenie hlavy, poruchy štítnej žľazy, nedostatok vitamínov, vedľajšie účinky liekov alebo mätúca zmena prostredia. Ťažkosti s pamäťou môžu vyplývať z dlhodobého stresu a za zmätenosť starších ľudí môžu často infekcie. Stratu pamäti a zmätenosť môže u starších pacientov spôsobiť aj depresia. Preto Dr. Levy radí: „Náhla zmätenosť by sa nikdy nemala prehliadať ani považovať za beznádejnú senilitu.“ Dôkladnou lekárskou prehliadkou sa môžu zistiť skryté príčiny symptómov.

Časopis: Prebuďte sa!