Každý rok zahynie potratom 50 až 60 miliónov nenarodených detí. Viete si predstaviť koľko je to? Je to akoby ste počas jedného roku, opakovane každý mesiac odstránili z mapy celú populáciu Slovenska!

V roku 2018 sme zaznamenali v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku 15 274 potratov .

Je ťažké zistiť presný počet, pretože väčšina vlád neuvádza podrobnú a presnú evidenciu potratov. A tam kde sú potraty obmedzené ale bo dokonca ilegálne, sa odborníci môžu len pokúšať o odhad. Celosvetový prehľad však vypadá asi takto:

V Spojených štátoch amerických sú potraty druhým najčastejším chirurgickým zákrokom a to hneď po vybratí mandlí. Ročne sa prevedie okolo 1,5 - 1,8 milióna potratov. Prevažná väčšina žien je slobodných — štyri z piatich. Slobodné ženy ukončia svoje tehotenstvo dvakrát častejšie, než koľkokrát porodia, zatiaľ čo vydaté ženy rodia v priemere desaťkrát častejšie, než podstúpia potrat.

Stredná a južná Amerika — tie sú prevažné katolícke — zákonné obmedzenia potratov sú najprísnejšie na svete. Napriek tomu je tu veľa ilegálnych potratov, ktoré znamenajú vážne nebezpečne pre zdravie žien. Ženy v Brazílii napríklad podstúpili minulý rok štyri milióny potratov. 400 000 týchto žien museli následkom komplikácii pri prevedenom potrate vyhľadať lekárske ošetrenie. V Latinskej Amerike je prerušená až štvrtina všetkých tehotenstiev.

Za Atlantickým oceánom, v Afrike, sú zákony tiež prísne. Poškodenie a úmrtie sú bežné najmä u chudobných žien, ktoré vyhľadávajú pomoc pokútnych pôrodných babíc.

V mnohých krajinách Stredného východu je síce písaný zákon prísny, ale napriek tomu je tam obrovský zástup žien, ktoré si môžu dovoliť zaplatiť vysoký poplatok za prevedenie potratu.

Vo väčšine krajín západnej Európy sú potraty do určitej miery povolené; najliberálnejšie v tomto ohľade je Švédsko . Britská štátna zdravotná starostlivosť vedie záznamy o potratoch od roku 1967, kedy bol tento zákrok legalizovaný. Pozorovali až dvojnásobný nárast počtu potratov a zároveň vzostup počtu pôrodov nemanželských detí, pohlavne prenášaných chorôb, prostitúcie a spustu reprodukčných porúch.

S meniacou sa situáciou vo východnej Európy sa menia aj zákony ohľadom potratov. Odhaduje sa že v bývalom Sovietskom zväze je realizovaných 11 miliónov potratov ročne; patrí tak medzi oblasti s najvyšším počtom potratov na svete. Pre nedostatok antikoncepčných prostriedkov a pre zlú ekonomickú situáciu ženy v tejto oblasti zrejme podstupujú v priemere šesť až deväť potratov za život.

V celej východnej Európe je všeobecný trend k uvoľneniu. Výrazným príkladom je Rumunsko , kde bývalý režim aktívne postavil potraty mimo zákon a zakazoval antikoncepciu, aby sa podporil rast populácie. Ženy boli nútené porodiť určený počet detí — najmenej štyri. V roku 1988 boli rumunské detské domovy preplnené opustenými deťmi. A tak od doby, kedy revolučná vláda v roku 1989 uvoľnila obmedzenia v realizácii potratov, majú v Rumunsku najvyšší pomer v Európe, tri zo štyroch detí sú odstránené potratom.

Najvyšší počet potratov má Ázia . Čínska ľudová republika so stratégiou‚ "jedno dieťa na rodinu" a zákonom nariadenými potratmi vedie, keď hlásia 14 miliónov potratov ročne. V Japonsku ženy zdobia malé sošky bryndáčikmi a hračkami na pamiatku detí, ktoré si nechali zobrať. Verejnosť má obrovské obavy z antikoncepčných tabliet a potraty sú hlavnou metódou plánovaného rodičovstva.

Na území Ázie, najmä v Indii , vznikla následkom lekárskych postupov trápna dilema pre aktivistky za práva žien. Techniky, ako sú amniocentéza a ultrazvuk, je možné použiť k tomu, aby sa určilo pohlavie dieťaťa v čoraz skorších fázach tehotenstva. Orientálna kultúra dávno oceňuje synov viacej než dcéry. A tak tam, kde je určenie pohlavia dieťaťa a potrat ľahko dostupné, dochádza vo veľkej miere k potratom plodov ženského pohlavia. Posúva sa tým pomer medzi počtom narodených chlapcov a dievčatiek. Feministické hnutia sú v paradoxnej situácii, pretože presadzujú, aby žena mala právo dať preč plody ženského pohlavia.

Čo cítia matky

Podobne ako iné lekárske zákroky, I potraty zo sebou nesú určitú mieru nebezpečia i bolesti. Počas tehotenstva je maternicové hrdlo, alebo cervix tesne uzavretý, aby bolo dieťa v bezpečí. Roztiahnutím hrdla a zavedenie nástrojov môže byť bolestivé a môže spôsobiť poranenie. Potrat formou vysatia trvá približne 30 minút, počas ktorých žena môže pociťovať stredné až silné bolesti a kŕče. V prípade potratu soľným roztokom sa vyvolá predčasný pôrod, niekedy s pomocou prostaglandinu, látky, ktorá spúšťa pôrod. Sťahy môžu trvať hodiny, ba dokonca dni a môžu byť bolestivé a po citovej stránke vyčerpávajúce.

Bezprostredné komplikácie potratu zahŕňajú krvácanie, poškodenie alebo natrhnutie maternicového hrdla, perforácia maternice, krvné zrazeniny, reakcie na narkózu, kŕče, horúčka, triaška a vracanie. Nebezpečie infekcie je veľmi vysoké tam, kde zostalí v maternici kúsky plodu alebo plodového lôžka. Je bežné, že potrat nie je prevedený úplne, a potom je potrebný operatívny zákrok, aby bolo odstránené rozkladajúce sa tkanivo, ktoré v maternici zostalo. Niekedy je treba vybrať celú maternicu. Vládna štúdia v USA, Británii a v bývalom Československu uvádza, že potraty výrazne zvyšujú predpoklad, že neskôr dôjde k neplodnosti, mimomaternicovému tehotenstvu, spontánnemu potratu, predčasnému pôrodu a vrodeným poruchám.

Bývalý americký hlavný lekár C. Everett Koop si všimol, že nikto nerealizoval „štúdiu citových reakcií alebo pocitov viny žien, ktoré si nechali urobiť potrat a teraz zúfalo túžia po dieťati, a nemôžu ich mať“.

Čo cíti nenarodené dieťa

Aké pocity má nenarodené dieťa, bezpečne uhniezdené v teple matkinej maternice, keď je náhle napadnuté smrtiacou silou? To si môžeme len domýšľať, pretože takéto bezprostredné rozprávanie si nebudeme nikdy môcť vypočuť. Väčšina potratov sa prevádza v prvých 12 týždňoch života dieťaťa (plodu). V tejto dobe už maličký plod cvičí dýchanie a prehĺtanie a jeho srdce bije. Môže ohýbať drobučké prstíky, zviera päsť, robí kotrmelce vo svojom vodnom svete — a cíti bolesť.

Mnohé plody sú z maternice vytrhnuté pomocou vákuovej trubice z ostrou hranou a vysaté do nádoby. Postup sa nazýva miniinterrupcia. Mohutné satie (29krát silnejšie než vysávač prachu) roztrhá maličké telíčko. Život iných detí je predčasne ukončený roztiahnutím maternicového hrdla a kyretáže. Nožom v tvare slučky sa vyškriabe výstelka maternice a dieťa sa pri tom rozkrája na kúsky.

Plody, ktoré sú staršie než šestnásť týždňov, umierajú soľným potratom alebo metódou otravy soľou. Dlhou ihlou sa prepichne vak z plodovou vodou, ta sa sčasti odoberie a nahradí koncentrovaným soľným roztokom. Ako dieťa prehĺta a dýcha, naplnia sa jeho jemné pľúca toxickým roztokom a ono sa zmieta v kŕčoch. Leptajúci toxický roztok spáli povrchovú vrstvu kože a spôsobí, že ta sa obnaží a zvraští. Mozog plodu začne krvácať. Bolestivá smrť môže nastať rádovo za hodiny, i keď pri pôrode, ktorý začne za jeden deň alebo o niečo neskôr, dôjde občas k vypudeniu živého, ale umierajúceho dieťaťa.

Pokiaľ je dieťa príliš veľké na to aby bolo zabité touto metódou alebo podobnými spôsobmi, zostáva jediná možnosť — hysterotomia, cisársky rez. Zákrok má pochybný, morbídny účel — miesto aby život zachránil, má za úlohu ho ukončiť. Brucho matky sa operatívne otvorí a takmer vždy je vyňaté živé dieťa. Môže dokonca I kričať. Ale musí sa nechať umrieť. Niektoré z týchto detí boli zámerne usmrtené zadusením, utopením alebo inými spôsobmi.

Čo cítia lekári

Po stáročia sa lekári zastávali hodnôt, ktoré vyjadruje Hippokratova prísaha , kde sa v jednej časti vraví: „Nikomu nepodám smrtiaci liek, ani keby o to žiadal, ani nikomu v tomto smere neposkytnem radu. Ani žiadnej žene nepodám prostriedok, ktorý vyvolá potrat. Budem vždy chrániť svoje umenie, aby zostalo čisté a nepoškvrnené.“

Akým etickým zápasom prešli lekári, ktorí ukončujú život v maternici? Doktor George Flesh (na obrázku) to popisuje takýmto spôsobom: „Prvé potraty, ktoré som robil ako sekundár, ma citovo nijako nezaťažovali. Moja nespokojnosť sa objavila po mnohých stovkách potratov. Prečo som sa zmenil? Na začiatku mojej praxe ku mne prišiel manželský pár zo žiadosťou o potrat. Maternicové hrdlo pacientky bolo tuhé, a nemohol som ho roztiahnuť, aby som previedol výkon. Povedal som matke aby prišla za týždeň, pretože by hrdlo mohlo byť voľnejšie. Manželia sa vrátili a oznámili mi, že si to rozmysleli. Za sedem mesiacov som bol pri ich pôrode dieťaťa.

O niekoľko rokov neskôr som sa hral s malým Jeffreyom v bazéne v tenisovom klube, jeho členmi boli jeho rodičia i ja. Bolo to šťastné a krásne dieťa. Desilo ma pomyslenie, že len vďaka technickej prekážke som neukončil Jeffreyov budúci život. Som presvedčený, že roztrhať plod na kusy iba preto, že si to matka praje, je akt skazenosti, ktorú by spoločnosť nemala trpieť.“

Zdravotná sestra, ktorá prestala asistovať pri potratoch, rozprávala o svojom pôsobení na oddelení, kde sa prevádzali potraty: „Jednou z našich úloh bolo zistiť, či sú vonku všetky časti telíčka. Pokiaľ by bola mladá žena prepustená a niečo z dieťaťa jej zostalo v maternici, mohli by nastať vážne problémy. Brala som jednotlivé časti a pozorne som sledovala, či sú všetky; Ozrejmovala som si, že tam sú dve ruky, dve nohy, trup a hlava. Mám štyri deti. Medzi mojim zamestnaním a mojim súkromným životom bol obrovský rozpor, s ktorým som sa nemohla vyrovnať. Robiť potraty je ťažké remeslo.“