Ľudskú spoločnosť otriasa šokujúca forma zneužívania detí, jej rozsah a povaha sú verejne známe až v posledných rokoch. Aby sa zistilo, čo sa s tým dá robiť, zišli sa vo švédskom Štokholme zástupcovia 130 krajín na prvom Svetovom kongrese proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí.

Keď mala Magdalen 14 rokov, bola vlákaná do zamestnania ako „hosteska“ v jednej pivnici vo filipínskej Manile. K jej práci v skutočnosti patrilo vítať pánskych zákazníkov do jednej malej miestnosti, obnažovať sa pred nimi a nechať sa sexuálne využívať — priemerne pätnásť mužov za večer, v sobotu tridsať. Keď niekedy povedala, že už to nemôže ďalej znášať, jej šéf ju k tomu donútil. Jej deň často končil o štyroch ráno s pocitom vyčerpanosti, skľúčenosti a úbohosti.

Sareoun bol malý osirelý chlapec, dieťa ulice v kambodžskom Phnompenhe. Mal syfilis a vedelo sa o ňom, že ‚chodí‘ s cudzincami. Dostal ubytovanie v pagode, kde na neho mal ‚dohliadať ‘ jeden bývalý mních. Tento muž ho však sexuálne zneužíval a dohadzoval ho cudzincom. Keď bolo Sareounovo obydlie v pagode zbúrané, začal bývať u svojej tety, ale stále bol nútený pracovať na ulici.

To sú len dva príklady hrozného problému, o ktorom sa na Svetovom kongrese proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí jednalo.

Ako sú takéto praktiky rozšírené?

Týkajú sa stoviek tisíc detí — niekto dokonca vraví, že ich sú milióny. Jedna delegátka zhrnula problém takto: „Deti sú kupované a predávané ako sexuálny a ekonomický tovar. S deťmi sa obchoduje v rámci štátu alebo sú pašované za hranice, sú väznené v nevestincoch a nútené poddávať sa mnohým sexuálnym vykorisťovateľom.“

Švédsky predseda vlády Persson vo svojom zahajovanom prejave označil toto vykorisťovanie za tu „najsurovejšiu, najbarbarskejšiu a najnechutnejšiu kategóriu zločinu“. Zástupkyňa OSN povedala, že je to „útok na deti na všetkých frontoch, je hnusný a je to najopovrženiahodnejšie porušovanie ľudských práv, aké si jen môžeme predstaviť“. Keď sa hovorilo o rozsahu, povahe, príčinách a účinkoch sexuálneho vykorisťovania detí, zaznelo z pódia behom kongresu veľa podobných rozhorčení.

„Jeho rozsah je nadnárodný a jeho dopad nad-generačný,“ uviedol jeden prameň. V inom dokumente sa konštatuje: „Odhaduje sa, že na ilegálny sexuálny trh s mnohomiliardovým obratom vstupuje každý rok milión detí.“ Aké to má účinky? „U detí sa podkopáva pocit dôstojnosti, identity a sebaúcty a je otupená ich schopnosť niekomu dôverovať. Je ohrozené ich telesné a citové zdravie, sú porušované ich práva a je ohrozená ich budúcnosť.“

Niektoré z príčin

Aké sú príčiny prudkého nárastu tohto problému? Bolo konštatované, že niektoré deti sú „k prostitúcii nútené okolnosťami; je to pre ne zpôsob, ako na ulici prežíť, ako pomôcť uživiť rodinu alebo ako zaplatiť oblečenie a tovar. Iné sú k tomu “prinútené” bombardovaním konzumnými reklamnými obrázkami.“ Iné sú unesené a k prostitúcii donútené. Medzi príčinami bol uvedený rýchly rozpad mravných hodnôt všade na svete a všeobecný pocit beznádeje.

Mnoho dievčat a chlapcov je do obchodu so sexom zavlečených kvôli zneužívaniu v rodine — násilie a incest doma ich vyhnali na ulicu. Tam sú v nebezpečí pred pedofilmi a inými ľuďmi, a dokonca, ako sa zdá, i od niektorých policajtov. Správa nazvaná Kids for Hire (Deti k prenájmu) hovorí o šesťročnom brazílskom dievčatku menom Katia. Keď ju chytil policajt, prinútil ju k obscénnemu jednaniu a pohrozil jej, že zabije jej rodinu, ak to povie jeho nadriadenému. Na druhý deň sa vrátil s ďalšími piatimi mužmi a všetci po dievčatku chceli rovnakú sexuálnu službu.

Ombudsman detí, švédska inštitúcia, delegátom povedal: „Príčiny detskej prostitúcie sa skúmali a niet pochýb o tom, že jednou z hlavných príčin je [sexuálna] turistika.“ Jedna správa uvádza: „Neuveriteľný vzostup detskej prostitúcie za posledných desať rokov je priamo spôsobený turistickým ruchom. Detská prostitúcia je najnovšia turistická atrakcia, akú rozvojové krajiny ponúkajú.“ „Sexuálne cesty“ z Európy, zo Spojených štátov, z Japonska i iných krajín vytvárajú veľký dopyt po detských prostitútoch všade na svete. Jedni európske aerolínie použili ako reklamu na sexuálne cesty kresbu dieťaťa v sexuálne vyzývavej póze. Cestovné kancelárie ponúkajú sexuálne cesty pre tisíce ľudí ročne.

Na dlhom zozname príčin je tiež medzinárodná podpora obchodu s detským sexom prostredníctvom nových technológií. Internet v spolupráci s ďalšími príbuznými počítačovými technológiami je vraj najväčším jednotlivým zdrojom pornografie. Výrobe detskej pornografie napomáha aj nízka cena video - zariadení.

Čo sú zač?

Veľa dospelých, ktorí sexuálne zneužívajú deti, sú pedofilovia. Pedofil má zvrátenú sexuálnu túžbu po deťoch. Podľa švédskeho “detského” ombudsmana pedofil nemusí byť nutne postarší, zanedbaný muž v pršiplášti alebo nemusí pôsobiť ako nejaký násilnícky typ muža. Typický pedofil je vzdelaný muž stredného veku a často to býva človek pracujúci z deťmi, napríklad učiteľ, lekár, sociálny pracovník alebo kňaz.“

Švédska skupina uviedla príklad Rosarie, dvanásťročnej filipínskej dievčinky, ktorú zneužil sexuálny turista, istý lekár z Rakúska. Dievča na následky zneužitia zomrela.

Carol Bellamyová, výkonná riaditeľka UNICEF (Detského fondu OSN) v Ženeve, v súvislosti s týmto dvanásťročným filipínskym dievčaťom uviedla: „Často práve ti dospelí, ktorým je starostlivosť o deti a ich ochrana zverená, sú tými, kto toto neprípustné jednanie pripúšťajú alebo sami prevádzajú. Sú to učitelia, zdravotníci, policajti, politici a duchovní, ktorí svoju prestíž a autoritu využívajú k sexuálnemu vykorisťovaniu detí.“

Náboženstvo

Delegát rímskokatolíckej cirkvi na štokholmskom kongrese prehlásil, že vykorisťovanie detí je tým „nejohavnejšim zločinom“ a je to „následok hlbokej pokrivenosti a zrútenia hodnôt“. Ale katolícka cirkev bola takýmito praktikami vážne postihnutá medzi vlastným duchovenstvom.

V jednom čísle časopisu Newsweek bol publikovaný článok „Kňazi a zneužívanie “, ktorý informoval o „najhoršom škandále medzi duchovenstvom v novodobej histórii katolíckej cirkvi v USA“. V článku stálo: „Od roku 1982 bolo vznesené obvinenie asi proti štyrom stovkám kňazov, ale niektorí členovia cirkvi odhadujú, že týchto kňazov, ktorí sexuálne obťažovali deti alebo mladistvých, je až 2 500. Škandál nestál cirkev len množstvo peňazí, ale tiež obrovské rozpaky — a do určitej miery i jej mravnú autoritu.“ Iné náboženstva všade na svete sú v podobnej situácii.

Ray Wyre, odborník na sexuálne zločiny z Veľkej Británie, na štokholmskom kongrese rozprával o dvoch chlapcoch, ktorých sadisticky zneužíval jeden kňaz. Jeden z týchto chlapcov teraz prevádzkuje agentúru pre ľudí, ktorí boli v detstve zneužitý kňazom, a ten druhý sám deti zneužíva.

Budhistický učenec Mettanando Bhikkhu z Thajska informoval, že „na komerčnom sexuálnom využívaní detí nesú v Thajsku v niekoľkých úrovniach zodpovednosť isté typy budhistických zvyklostí. V thajských dedinách majú mnísi niekedy úžitok z peňazí, ktoré obci prispeli deti donútené k prostitúcii.“

Čo sa s tým dá robiť?

Doktorka Julia O’Connell Davidsonová z Leicesterskej univerzity vo Veľkej Británii vyzvala kongres k tomu, aby kriticky rozobral argumenty, ktorými vykorisťovatelia svoje jednanie ospravedlňujú. Ti, ktorí deti zneužívajú, sa často zameriavajú na domnelú mravnú neviazanosť a nemravnosť dieťaťa a argumentujú tým, že dieťa už neslušné a skazené je. Iní sexuálni vykorisťovatelia používajú zvrátené a falošné tvrdenie, že ich jednanie dieťaťu “predsa” neublížilo, ...že je mu naopak prospešné.

Skupina odborníkov, ktorá prejednávala problém sexuálnej turistiky, odporúčala bojovať proti nej prostredníctvom vzdelávania zaradeného do školských osnov. Okrem toho by sa z informáciami proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí mali cestujúci stretávať po celú cestu — pred odchodom, počas cesty i na mieste určenia.

V súvislosti z novými komunikačnými technológiami odborníci navrhovali, že by krajiny mali dostať smernice pre odstraňovanie materiálov, ktoré obsahuje vykorisťovanie detí. Uvažovalo sa o založení jedinej medzinárodnej agentúry, ktorá by činnosť na tomto poli koordinovala. Iná skupina odborníkov navrhovala, aby generovanie detskej pornografie na počítači a vlastnenie detskej pornografie bolo vo všetkých krajinách považované za trestný čin, ktorý by bol trestaný podľa zákona.

Čo môžu robiť rodičia?

Tým odborníkov, ktorý sa zaoberal úlohou médií, odporúčal, aby rodičia prijali zodpovednosť za ochranu svojich detí. Tým odborníkov uviedol: „Rodičia môžu deťom poskytovať vedenie v tom, ako využívať informačné prostriedky, ale tiež im môžu poskytnúť dopĺňajúce informácie, vysvetlenie a rozmanité zdroje informácii, aby vyvážili vplyv médií a pomohli deťom rásť v porozumení.“

Jeden švédsky televízny program, ktorý o kongrese informoval, zdôraznil, že je potrebné, aby rodičia na svoje deti lepšie dohliadali a varovali ich pred nebezpečenstvami, ale tiež radil: „Nevarujte deti len pred ‚špinavými starcami. Deti si potom myslia, že by si mali dávať pozor len na starých, zanedbaných mužov, lenže ľudia, ktorí takéto zločiny páchajú, môžu byť pokojne oblečení v uniforme alebo v elegantnom obleku. Varujte ich pred cudzími ľuďmi, ktorí o ne prejavujú neobvyklý záujem.“ Deti by samozrejme mali byť varované tiež pred akýmkoľvek človekom, ktorý by im dával nemravné návrhy, i keby to bol človek, ktorého poznajú, a mali by byť nabádané, aby to ohlásili.

Sexuálna turistika — Prečo?

Niektoré dôvody, prečo turisti majú sexuálne styky s deťmi

  1. Anonymita turistu oslobodzuje od spoločenských obmedzení domova
  2. Turisti nerozumejú miestnemu jazyku (alebo nie dostatočne), a tak môžu byť ľahko zvedený k názoru, že zaplatenie za sexuálny styk z dieťaťom je všeobecne prijateľné alebo že je to spôsob, ako dieťaťu pomôcť z chudoby
  3. Rasistické postoje môžu spôsobiť, že návštevníci vykorisťujú ľudí, ktorých považujú za podradných
  4. Turisti si pripadajú bohatí, keď zistia, že sexuálne služby sú v rozvojových krajinách ľahko dostupné

Celosvetový rozsah problému

(Uvedené odhady pochádzajú od rôznych štátnych inštitúcii alebo iných organizácii)

  • BARMA: Každý rok je do nevestincov do THAJSKA prepravených 10 000 dievčat a žien
  • BRAZÍLIA: Najmenej 250 000 detských prostitútov
  • ČÍNA: 200 000 až 500 000 detských prostitútov. V posledných rokoch bolo vylákaných za hranice asi 5 000 čínskych dievčat a boli predané ako prostitútky do BARMY
  • FILIPÍNY: 40 000 detí
  • INDIA: 400 000 detí je zatiahnutých do sexuálneho priemyslu
  • KANADA: Tisíce mladých dievčat sú nútené k prostitúcii organizovanými kupliarskymi spolkami
  • KOLUMBIA: Za posledných sedem rokov sa počet detí sexuálne vykorisťovaných na uliciach mesta Bogotá zpäťnásobil
  • MOZAMBIK: Humanitárne organizácie obvinili mierové jednotky OSN, že sexuálne vykorisťujú deti
  • SPOJENÉ ŠTÁTY: Oficiálne zdroje hovoria o viacej než 100 000 deťoch zavlečených do sexuálneho priemyslu
  • SRÍ LANKA: 10 000 detí vo veku od 6 do 14 rokov sú zotročené v nevestincoch a 5 000 detí vo veku od 10 do 18 rokov pracuje nezávisle v turistických letoviskách
  • THAJSKO: 300 000 detí
  • TCHAJ-WAN: 30 000 detí
  • VÝCHODNÁ EURÓPA: 100 000 – 200 000 detí ulice. Mnohé deti sú posielané do nevestincov v západnej Európe

Kríza je celosvetová

Ďalším príkladom bezbrannosti detí, ktoré nikto nechce sú „detí ulice“ v Brazílii. Podľa správ z tejto krajiny je tu každý rok zavraždených niekoľko stoviek detí.

K brutálnym útokom na deti došlo v Dunblane v Škótsku, v Wolverhamptonu v Anglii a na mnohých ďalších miestach. Predstavte si napríklad, aké utrpenie v Angole prežila osirelá dvanásťročná Maria, ktorá bola znásilnená a otehotnela. Neskôr bola donútená pochodovať asi tristodvadsať kilometrov, a nato sa jej predčasne narodilo dieťa, ktoré žilo iba dva týždne. Maria — chorá a podvyživená — zomrela o týždeň neskôr.

V správe Detského fondu OSN (UNICEF) z roku 1992 sa píše, že „vynálezom dvadsiateho storočia je ‚vojna proti deťom ‘“. Správa UNICEF z roku 1995 uviedla názor niektorých ľudí, že ‚odstránené musia byť i budúce generácie nepriateľov, totiž ich deti‘. Jeden politický komentátor to vyjadril takto: „Aby ste zabili tie veľké potkany, musíte zabiť tie malé.“

Zradené tými, ktorým dôverovali

Zneužitie dôvery môže zanechať na dieťati hrozné rany. To platí zvlášť vtedy, keď dieťa zradil rodič, priateľ či učiteľ. Rozsah, v akom rodičia týrajú a zneužívajú svoje deti, je možné vidieť z veľkého množstva telefonátov na horúcu linku potom, čo bol v USA odvysielaný program s názvom „Vydesení mlčiaci: Ako odhaliť a ukončiť zneužívanie detí“, v ktorom vystúpila známa televízna komentátorka Oprah Winfreyová. Časopis Children Today uviedol slová producenta tohto programu, Arnolda Shapira, ktorí povedal, že „najviac šokujúce boli telefonáty vydesených malých detí, ktoré volali, že už ďalej nechcú znášať bolesť z telesného tyrania či pohlavného zneužívania “.

Tento program do značnej miery poprel názor, že ti, ktorí zneužívajú deti, sú veľkí a strach vzbudzujúci neznámi ľudia. Skutočnosť je taká, že „deti boli zneužívané prevažné rodičmi a inými blízkymi príbuznými,“ dochádza k záveru pán Shapiro. Ďalší výskum toto zistenie potvrdil a tiež ukázal, že dôveryhodní rodinní priatelia si niekedy dieťa i rodinu pripravovali pre neskoršie, dobre premyslené zneužívanie dieťaťa. Najotrasnejším zneužitím dôvery je incest.

Deti na celom svete sú tiež v nebezpečenstve, že ich sexuálne zneužijú pedofili. Informačný bulletin Trends & Issues in Crime and Criminal Justice uvádza túto definíciu: „Pedofília znamená pohlavnú náklonnosť k veľmi mladým ľuďom. Pedofília vždy súvisí so spáchaním trestného činu, ako je napríklad sexuálne napadnutie, obscénnosť a detská pornografia.“

Na celom svete sa objavujú odporne správy o činnosti pedofilných gangov, ktorých členovia pohlavne zneužívajú deti. Zneužívaní sú chlapci aj dievčatká. Necitliví muži tieto deti zlákajú, pohlavne ich zneužijú a potom im alebo pohrozia alebo ich zahrnú darčekmi, aby ich primäli zostať v „klube“. Muži, ktorí plánujú a prevádzajú tieto hanebné veci, sú často významní verejní predstavitelia a niekedy to robia s plným vedomím a ochranou polície i justičných orgánov..

Veľké pohoršenie vyvoláva tiež pohlavné zneužívanie detí duchovnými. Novinové správy z celého sveta ukazujú, v akej miere duchovní zneužívajú deti, a niekedy to robia dokonca v mene Boha. Jeden anglikánsky kňaz, ktorý bol odsúdený, povedal napríklad desaťročnému chlapcovi, ktorého zneužil, že „skrz neho duchovného] hovorí Boh, a teda všetko, čo urobí on alebo [chlapec], sa Bohu páči a je to teda dobré“..

Dieťa obyčajne dôveruje úplne a bez výhrad. Ak teda niekto jeho dôveru zradí, má to na dôverčivú mladú myseľ ničivý vplyv. Publikácia Child Abuse & Neglect uvádza: „Ľudia a miesta, ktoré predtým znamenali bezpečie alebo oporu, sú teraz spojované s nebezpečenstvom a so strachom.

Mnoho pedofilov používa Internet k tomu, aby nalákali deti k nezákonnej sexuálnej činnosti. Podľa hovorcu švédskej pobočky organizácie "Zachráňte deti" vyvoláva detská pornografia na Internete stále väčšie znepokojenie. V priebehu roku 1997 dostala táto organizácia v Nórsku 1 883 tipov na webové stránky s detskou pornografiou na internete. Ďalší rok počet týchto informácii prudko vzrástol a to na 5 000. Väčšina tohto materiálu vzniká v krajinách, kde vláda alebo miestne orgány nemôžu túto ohavnú činnosť kontrolovať.