Ritalin a iné stimulanty sa stali štandardnou liečebnou metódou pre ľahkú mozgovú dysfunkciu (ADHD) v detskom veku, pretože ich schopnosť potlačiť rušivé a vyzývavé správanie umožňuje deťom sústrediť sa na veci žiaduce.

Najnovšie číslo časopisu experimentálnej a klinickej psychofarmakológie, vydávaný American Psychological Association (APA), prekvapivo uvádza, že Ritalin zlepšuje denné študijné výsledky a správanie adolescentov.

V prvej empirickej štúdii svojho druhu, výskumníci Steven W. Evans, Ph.D., a jeho kolegovia William E. Pelham Jr, Ph.D., a Bradley Smith H., Ph.D., zistili, že metylfenidát (MPH ) – liek najznámejšie uvádzaný s obchodným názvom Ritalin – v kombinácii so psychoterapiou, zlepšuje stav dospievajúcich s diagnózou ADHD a ich výkon na mnohých akademických úrovniach. „Keď boli študenti pod stimulantami, mali lepšiu dochádzku i vôľu zúčastňovať sa vyučovania, ale aj zadanú úlohy robili presnejšie, ako keď užívali placebo,“ hovorí Dr Evans. „Ich výsledky sa zlepšili priemerne o zhruba 17 percent.“Prečítajte si Slávni s poruchou ADHDŠtúdia bola zemeraná na žiakov s ADHD so zameraním na poruchy správania – rušivé alebo vzdorné správanie.

Ale pretože problematickosť dospievajúcich študentov je takpovediac komplexná, Evans a jeho kolegovia merali účinky rôznych dávok MPH nielen na správanie teenagerov’, ale aj na ich študijné výsledky. S grantom z Národného inštitútu pre duševné zdravie, skúmali 45 adolescentov s diagnózou ADHD na Univerzite v Pittsburghu v rámci intenzívneho letného programu, pre mládež s ADHD.. Vzhľadom k tomu, že ADHD ovplyvňuje chlapcov častejšie ako dievčatá, väčšina z účastníkov štúdie boli muži.

Trikrát za deň v priebehu ôsmych týždňových štúdii výskumníci dali účastníkom buď placebo, alebo 10 -, 20 – alebo 30-miligramov dávky MPH. Študenti dostávali dávku lieku, alebo placebo počas jedného dňa v náhodnom poradí, čo umožnilo výskumníkom porovnať správanie a študijné výsledky v jednotlivých podmienkach. Výsledky ukázali, že MPH výrazne zvýšila kvalitu žiakov v škole. Asi 80 percent dospievajúcich ukázala lepšie študijné výsledky. Výskum tiež odhalil významné individuálne rozdiely v reakcii adolescentov. Tiež poukázal na skutočnosť že zvýšené dávkovanie nezlepšilo výsledky žiakov. Ti ktorí dostávali najnižšie dávky stimulantov sa ukázali zlepšení až o polovicu. Keď bola dávka zvýšená na 20 mg, len veľmi málo študentov dosiahlo zlepšenie. V skutočnosti niektorí študenti sa zhoršili aj v správaní aj v štúdiu, keď sa ich dávky MPH naďalej zvyšovali.Prečítajte si Niektoré poruchy môžu simulovať obraz ADHD„Existuje mnoho psychiatrov, ktorí sa domnievajú, že keď zvýšia dávky liekov, budú ľudia na tom lepšie. Takáto politika je nebezpečná pri predstave, že nepoznáme dlhodobé účinky takýchto liekov.“ Vraví Evans. „Bolo by oveľa menej kontroverzné ak by sme lieky vždy podávali súčasne s behaviorálnou intervenciou,“ pokračuje Evans. On a jeho kolegovia tvrdia, priznávajú nedostatky v liečbe dospievajúcich s ADHD a pokladajú to za veľmi znepokojivé, pretože, ako vedci si čoraz viac uvedomujú, že ADHD pokračuje ďaleko za hranice detstva. „Počas puberty sa udeje mnoho zmien – hormonálne, kognitívne, emocionálne a interpersonálne. Takže existuje veľa dôvodov, prečo liečebné zásahy, ktoré sú účinné u mladších detí môžu a nemusia byť účinné neskôr. Autori upozorňujú, že ich štúdia nemôže mať dlhodobé závery, pretože to by bolo nepraktické – či dokonca neetické – vykonávať dlhodobú štúdiu, v ktorej výskumníci náhodne podávajú účastníkom rôzne dávky stimulačných liekov, alebo placebo – a aj preto, že veľa mladých ľudí prestáva užívať lieky v čase dospievania.