Ide o porucha pravopisu. Táto porucha sa netýka celej gramatiky, ale špeciálnych dysortografických javov závisiacich od daného jazyka. V slovenčine to môžu byť napr. zámeny krátkych a dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie (slov) slabík alebo hlások, spájanie a trhanie slov a.p. Dysortografia je špecifická porucha často sa vyskytujúca spolu s dysgrafiou. Niektorí autori ju považujú za druh (či súčasť) Dysgrafie či Dyslexie. Deti s poruchou dysortografie robia v diktátoch obrovské množstvo chýb. Prepis textu a rovnako opis im spôsobuje množstvo problémov. Ich veľká snaha je často v protiklade z výsledkami, ktoré tieto deťúrence dosahujú.

Dysortografia je často kombinovaná s dyslexiou či inou poruchou učenia. Niektorí odborníci sa domnievajú, že ide výhradne o neurologickú nedostatočnosť. Podľa inej skupiny odborníkov sa problém neurologického deficitu príliš akcentuje. Iní si myslia, že „diagnóza“ neurologickej nedostatočnosti nezahŕňa problém dysfunkčnej poruchy komplexne. Podstatnú úlohu pri vzniku dysfunkcie zrejme zohráva skúsenosť a prežitok a spôsob rozumoveho „spracovávania“ samotným dieťaťom.