Definícia: Istý slovník definuje dyslexiu ako poruchu schopnosti čítať.

Koreň zloženého slovenského slova „dyslexia“ pochádza z gréckeho „dys“ – to znamená „porucha“ a „lexis“ znamená „slovo“. Dyslexia sa prejavuje problémami zo slovami či s rečou. Môže sem patriť problém správne zoradiť jednotlivé dni v týždni, či správne radiť písmena v slove.

Podľa dr. H. T. Chasty z Britského ústavu pre dyslexiu je to „organická vada, pri ktorej je poškodená krátkodobá pamäť, vnímanie a obratnosť rúk.“ Výskumní pracovníci všeobecne uznávajú, že deti, ktoré majú normálnu inteligenciu ale vykazujú necharakteristické problémy pri učení písať a čítať sú pravdepodobne dyslektici. Keď dyslektické dieťatko niečo opisuje, často píše písmena zrkadlovo obrátené. Všeobecne sa usudzuje že každé desiate dieťa môže trpieť dyslexiou. Príčinou poruchy často býva špatný zrak. Pri úprave zrakovej vady „dyslexia“ zmizne. Časť ľudí, ktorí majú problémy s čítaním zistili, že sa dokážu na slova viac „sústrediť“ keď si na text, ktorý sa snažia prečítať, položia priehľadnú farebnú fóliu. Dokáže ich to viac upriamiť na text.

Dôvody a veda

Vznik dyslexie priraďujú odborníci ku genetickým dôvodom (nielen). Dokázalo sa priradiť zodpovednosť ku konkrétnym génom „spôsobujúcich“ dyslektické problémy (časopis New Scientist). Zistila sa väčšia dispozícia dyslektikov k autoimunným ochoreniam, preto sú vedci presvedčeni, že gény dyslexie sú „umiestnené“ v rovnakej časti genómu ako gény chorôb autoimunity. I keď časť vedcov sa domnieva, že sa podarilo identifikovať iba chromozomálnu oblasť a nie konkrétny gén, zodpovedný za čítanie. Niektorí vedci sa domnievajú že mozoček hrá podstatnú úlohu pri našom myslení a spracovávaní samotnej reči. Anglický pracovníci na univerzite v Sheffielde vypracovali test na dyslexiu, pri ktorom sa sleduje rovnováha a koordinácia pohybov. Usudzujú, že vady v mozočku kompenzuje zdravá oblasť mozgu. U dyslektických detí je známe, že majú väčšie problémy s koordináciou svojich pohybov. Pre zdravé deti je úplne bežné že nemajú problém s rovnováhou. Pokiaľ však zaviažeme oči dysleslektickému dieťaťu, bude sa kymácať v omnoho väčšej miere, ako dieťa zdravé. Pretože sa spolieha na zrak. Podľa iných odborníkov vykazuje mozog dieťaťa anatomické rozdiely oproti zdravému mozgu. Za normálnych okolností je tylová časť ľavej strany mozgu o trochu väčšia než odpovedajúca časť na pravej strane, ale u dyslektikov vedci pozorovali, že obe polovice mozgu sú vyvinuté rovnako. Iná časť odborníkov si všimla odchyliek v usporiadaní nervových buniek tých časti mozgu, ktoré sprostredkúvajú reč.

Nikto nie je dokonalý

Niektorí rodičia, je to prirodzené, sa vinia zo zodpovednosti za postihnutie svojho dyslektického dieťatka. Časopis Awake (anl.), radí: „Pokiaľ máte takýto pocit, pripusťte, že nikto nie je dokonalý… “ – a chmáry sa razom rozplynú. Najskôr si uvedomme, že tak ako farboslepé dieťatko potrebuje pomoc, aby sa naučilo zo svojou poruchou žiť, tak je to u dyslektického dieťaťa. Ste to práve vy rodičia, ktorí máju pri výchove vášho dieťaťa rozhodujúcu úlohu. V súčasnej dobe nie je možné dyslexiu odstrániť, je však možné ju zmierniť. Autor knihy Understanding Dyslexia (Ako porozumieť dyslexii), profesor T. R. Miles, rodičom odporúča, aby najskôr zistili s čím má ich dyslektické dieťa najväčšie problémy. Potom dokážu reálne odhadnúť aké obmedzenia dieťa má a čo môžu od neho očakávať. „Od dieťaťa požadujme aby veci robilo tak ako dokáže, nie však lepšie!“ …odporúča kniha Reading and the Dyslexic Child (Čítanie a dyslektické dieťa). Pokiaľ sú rodičia chápaví a svoje dieťa povzbudzujú a prispôsobujú učenie jeho možnostiam, zmierňujú tým prejavy dyslexie a súčasne zmenšuje napätie, ktoré dyslektické dieťa pociťuje.

Prečítajte si Ako je to s dyslektickými fontami na internete z hľadiska lepšej čítavosti dys-deťmi?

Rady ktoré môžu napomôcť v prospievaní dyslektickému dieťatku:

Používaj prenosný písací stroj, či prenosný počítač s vhodným textovým editorom, ktorý kontroluje text na pravopis. Školy na Slovensku spravidla nemajú s týmto problémy, pokiaľ je dieťa vyšetrené a diagnostikované psychologickou poradňou. · Rodičia snažte sa látku, ktorú dieťa v škole preberá previesť mu ju do akustickej podoby. Mnohé povinné čítanie určené pre deti je nahraté na audiokazetách, ako súčasť ponuky našich väčších knižníc. · Pokiaľ zistíte v nasledovnom texte že vaše dieťatko môže byť dyslektické, nezastierajte túto skutočnosť pred sebou (ono sa to ani nedá) a snažte sa navštíviť s dieťatkom niektorú z psychologických poradní, alebo kontaktujte naše OZ DIS+.

Ako rozpoznať dyslexiu u dieťaťa?

Pokiaľ odpoviete kladne na tri alebo štyri z nasledujúcich otázok uvedených pre daný vek dieťaťa, je silná pravdepodobnosť, že Vaše dieťatko je dyslektické.

Dieťa do ôsmich rokov:

Naučilo sa neskoro hovoriť?
Doposiaľ má špecifické problémy pri čítaní
Máte pocit že Vaše dieťa je inak pohotové a bystré?
Zamieňa si poradie písmen a čísiel?
Potrebuje si pri počítaní pomáhať prstami, značkami na papieri, dlhšie než jeho rovesníci?
Má veľké problémy zapamätať si násobilku?
Je pre neho ťažké zapamätať si, ktorá je pravá a ktorá je ľavá ruka?
Je mimoriadne nemotorné? (I keď nie všetky dyslektické deti sú nemotorné.)

Dieťa od ôsmych do dvanástich rokov:

Vynecháva niektoré písmená v slovách, alebo ich uvádza v nesprávnom poradí?
Robí pri čítaní jednoznačné chyby z nedbalosti?
Zdá sa Vám, že posolstvo čítaného textu chápe nedostatočne?
Má v škole problémy s opisovaním z tabule?
Pri čítaní nahlas vynecháva slova i celé riadky, alebo číta celý riadok opakovane. Má odpor k čítaniu nahlas?
Je pre neho ťažké zapamätať si násobilku?
Má špatný zmysel pre smer a pletie si pravú a ľavú stranu?
Má nedostatok sebadôvery a malú úctu k sebe samému?

Dieťa z dyslexiou často v škole neprospieva, považujú ho za lenivé, lajdácke a hlúpe. Zdá sa však, že vzťah medzi inteligenciou a školským prospechom je v prípadoch detí z vývinovými poruchami učenia (ADD) v neúmerne, tieto deti sú inteligentné, často až nadpriemerne inteligentné. Čítanie a učenie, to sú dve základné veci, ktoré určia či dieťa bude vo svojej škole úspešné a či nie. Nakoniec predurčia i dráhu dieťaťa v neskoršom veku. A čo si budeme hovoriť, predurčí ju skôr v tom negatívnom zmysle. Je takýmto deťom možné pomôcť? Akýsi odborník povedal, že dyslexia je topánka na zlú stopu v snehu. Dieťa sa snaží zo všetkých síl nasledovať šľapaj pred sebou …a ono to nejde. Brodí sa snehom, vyčerpané a zúbožené a zo všetkých síl sleduje pred sebou stopu v snehu. Vonku besnie víchrica a buráca metelica a dieťa z poruchou učenia sa snaží nasledovať diery v snehu. Možno to na chvíľu vzdá, ale potom sa preberie a bojuje ďalej. Nakoniec plné zúfalstva, úskosti, strachu a beznádeje to vzdá. Potrebuje veľmi pomoc!

Prečítajte si Dysmúzia – porucha hudobných schopností

Rodičia ste nádherní

Čítanie je mimoriadne dôležitá vec. Čítaním získava dieťa ďalšie skúsenosti a vedomosti. Je to jediný spôsob – kanál, ktorým sa dostávame k vedomostiam. Dieťa, ktoré zle číta má preto aj iné problémy v škole. Zdá sa, že v prípade mnohých dyslektikov sa prejavuje „génius“ opatery a nezištnej lásky ich vlastných rodičov, takú dokážu naozaj prejavovať iba rodičia. Mnohé deti s ťažkou dyslexiou sú nadpriemerne inteligentné a v teenegerskom veku prejavujú mimoriadne schopnosti. Je to vďaka tomu, že prirodzený informačný kanál, ktorým je čítanie im rodičia nahrádzajú tým, že im predčítajú rôzne texty do školy, …nahrádzajú im tak prirodzenú „cestu“ ku vzdelaniu.

Adam

Adamovi, zomrela matka, keď bol ešte bábätko. Zostal mu otec a babka, obaja starostliví a milujúci. Osud udrel opäť. Ako trojročný dostal meningitídu. Chlapec sa zo spárov zákernej choroby vystrábil. Rok potom čo chlapča vyzdravelo šiel zo svojim otcom po chodníku. Opitý vodič narazil rovno do chlapca. Chlapec vyviazol z ľahkými zraneniami. Chlapča po príchode do základnej školy poznalo celú abecedu, vedel napočítať do sto. Zdalo sa, že Adam školou preletí ako vtáča. Nebolo to tak! Na začiatku druhej triedy sa chlapec náhle zmenil. Odmietal chodiť do školy. Neustále sa bil zo spolužiakmi, dievčatá ťahal za vlasy. Nedokázal obsedieť v lavici, drgal do suseda, kopal do nohy školskej lavice,… Okolie začalo hodnotiť Adama ako „grázlika“. Zdalo sa, že za nepreniknuteľnou fasádou agresivity sa skrývala úzkosť a strach. Jeho triedna učiteľka sa rozprávala z niektorými Adamovými spolužiakmi. Od nich sa dozvedela že Adam počas letných prázdnin denne úmorne cvičil písanie, často do vysilenia ruky. Jeho písmo bolo nečitateľné. Triednej učiteľke nebol chlapec ľahostajný. Posadila chlapca za počítač, ktorý mali v škole. Zapla textový editor. Požiadala Adama aby na ňom prepísal krátky text. Naučila ho ako sa píšu veľké a malé písmena, dĺžne, mäkčene a bodky. Adam zistil, že je ľahšie stlačiť klávesu ako „vymodelovať“ písmeno neposlušnou rukou. Chlapec „ožil“. Učiteľka požiadala otca i babičku aby si Adam mohol robiť domáce úlohy na počítači. Doma počítač mali. Jeho úlohy na počítači boli podnetné i pre iné deti v triede. Tu a tam pridal k úlohe niekoľko viet naviac. Pre dyslektikov je dôležité, že o čitateľnosť ich úsilia „je postarané“, to im dovoľuje sústrediť sa na vyjadrovanie vlastných myšlienok. Adam sa tešil z toho ako dokázal prekabátiť svoju vlastnú „nemohúcnosť“. Z Adama, …ono to znie ako dajaká rozprávka… sa opäť stal ctižiadostivý a usilovný žiak, akým bol kedysi v 1. ročníku.

Je dyslexia mozgovou nedostatočnosťou?

Zdá sa, že vedci pokladajú tento fakt za neodškriepiteľný. Isté je, že mozog dieťaťa z poruchou učenia zaznamenáva fyziologické odlišnosti. Podstatnú úlohu hrajú dedičné súvislosti (!), životné prostredie (!!), či rodinné zázemie (!!!). Zdá sa však, že nie sme otrokom ani jednej z uvedených skutočností. Správnou opaterou a starostlivosťou môžeme docieliť značný pokrok. V problematike dyslexie je niečo neprebádané a tajomné. Niečo, čo zatiaľ veda nevie pevne uchopiť. Poruchy učenia totiž vo svojej torne nesú maršalskú palicu (nebojím sa to povedať) geniality. Výsledky výskumov potvrdzujú, že dyslexia býva kombinovaná s vysokou inteligenciou, kreatívnym myslením a umeleckým talentom, vysoko prekračujúcim bežný priemer. Dys-deti bývajú nadané a mávajú už v útlom veku „zaujímavý“ pohľad na veci okolo seba. Albert Einstein, Thomas Edison, Auguste Rodin, generál Patton či Woodrow Wilson boli ťažký dyslektici.(Niektorí životopisci nepodporujú skutočnosť že Albert Einstein bol dyslektik. Historici majú radi komorný a romantický pohľad na velikánov svojej doby. Len ťažko by sa niekto z nich podpísal pod skutočnosť že „predmet“ ich profesionálneho záujmu bol „zablokovaný“ „hlúpy“ a mozog tohto velikána prejavoval známky dysfunkčnosti.)

Prečítajte si Čo je to dyskalkúlia?

Prečo nejaký dyslektik číta alebo píše ‘b’ keď to je ‘d’? „Signalizácia“ u dyslektika je údajne obrátená, oproti deťom ktoré sú „zdravé“. (‘won’ a ‘now’ a pod.) Vžila sa populárna teória, že obrátenie spôsobuje neurologická nedostatočnosť dieťaťa. Ale táto teória prehliada dôležitý princíp, …že naše vnímanie závisí hlavne od nadobudnutých skúseností, …teda učenia. Práve „kvalita“ a povaha učenia je dôležitá v prekonávaní dyslektických problémov. Špecializovaný nácvik, záujem, láska a pozornosť, …to bude zrejme Ta správna cesta!

Stratégia prístupu a pomoci, ako ju odporúča „Podporné centrum Univerzity Komenského v Bratislave“

Dyslektici môžu potrebovať na úlohy dlhší čas. Ocenia pohyblivý časový rámec. V ich prípade nie je vhodné preverovať nové poznatky, potrebujú dlhší čas na „uloženie“ nových poznatkov. Pre niektorých žiakov je najvhodnejšie robiť si zvukovú nahrávku vyučovania. Hoci to môže učiteľov spočiatku iritovať. Poskytnutie zoznamov literatúry vopred je vhodné pre tých, ktorí si potrebujú dať materiály spracovať do zvukovej formy, alebo ktorým čítanie trvá dlhšie. V prípadoch, keď je to možné, je vhodné nahradiť písomnú formu skúšky ústnou. Treba klásť priame a zreteľné (jednoznačné) otázky. Zbytočne abstraktný alebo umelý jazyk môže byť mätúci. U študentov s poruchami učenia sa ich porucha môže zhoršovať stresom. Predlženie času pri skúškach a iných formách hodnotení (odpovede), ktoré umožní pozorné prečítanie otázky a korigovanie rukopisu, a flexibilita pri určovaní termínov na vypracovanie úloh to pomáhajú zmierniť. V prípade písomnej skúšky môže študent so špecifickými poruchami učenia uprednostňovať použitie počítača. V prípade, že má zodpovedajúce technické zručnosti, malo by mu to byť umožnené. Treba potom rátať s predlžením času, aby mohol vykonať kontrolu pravopisu a napísané vytlačiť, alebo prácu odovzdá na diskete. Veľmi dôležitá je voľba odboru štúdia – povolania. Predpokladá sa spolupráca s psychológom z oblasti profesijného poradenstva (!). Pri prijímacích skúškach na vysokú školu navrhujeme konzultovať vyhovujúcu formu skúšky s uchádzačom, rešpektovať ním navrhovanú formu, aby sa mu zbytočne nezvyšoval stres. Najvhodnejšie je použiť postup ako u nevidiaceho uchádzača …píše sa v odporučeniach Podporného centra Univerzity Komenského V Bratislave.