Deti bez domova sú v iných krajinách považované za vyvrheľov spoločnosti a sú označované ako „deti nikoho“. Ich počet je neuveriteľný. Na svete sa predpokladá že detí nikoho je až 50 miliónov, i keď presné číslo sa dá len veľmi ťažko zistiť. Odborníci sa však nanešťastie zhodujú v tom, že tento problém vzrastá na celom svete a najmä v Latinskej Amerike. Pohľad na deti bez domova schúlené pri domových dverách, alebo žobrajúce peniaze, je tak strašný, že sa spoločnosť radšej oficiálne uvádza len strohé čísla štatistík a nezvestných.

Ale spoločnosť takto ďalej nemôže postupovať. Podľa správy UNICEF (Medzinárodný fond Spojených národov pre pomoc deťom) 60 percent detí bez domova vo veku od 8 do 17 rokov berie halucinogénne látky, 40 percent z nich pije alkohol, 16 percent je závislých na drogách a 92 percent fajčí. A pretože nezvládajú žiadne odborné zručnosti, často sa udržujú pri živote žobraním, krádežami alebo prostitúciou. Ako deti nikoho postupne dospievajú, sú v reálnom nebezpečí, že sa z nich stanú zločinci, a zločinci ohrozujú bezpečnosť celé spoločnosti. Isté noviny napísali o jednej partii detí bez domova: „Nemajú žiadnu rodinu, žiadnych príbuzných a ani žiadnu nádej do budúcnosti. Žijú tak, akoby každý deň bol ten posledný. Tieto deti nestrácajú čas: V sekunde ukradnú mladistvému náramkové hodinky, žene strhnú z krku retiazku, zaútočia na vrecko starého muža, ...a bleskom miznú v dave. Títo mladiství začínajú veľmi skoro s pohlavným životom. Jedenásťročná dievčina a dvanásťročný chlapec sa dajú dohromady a za mesiac či dva svoj vzťah prerušia z rovnakou ľahkosťou, ako s ním začali.“

Prečo žijú na ulici?

Nie je ľahké pomáhať deťom bez domova. Z jednej správy z krajiny v Južnej Amerike vyplýva, že 30 percent týchto detí ulice je tak vystrašených, že odmieta úradom podať akúkoľvek informáciu o svojom pôvode a niekedy ani nepovedia svoje meno. Prečo ale žijú na ulici? Je celkom možné že chcú byť nezávislé. Drvivá väčšina prípadov z ulice je, ...že ich jednoducho rodičia opustili. Rozpad manželstva je závažnou príčinou vzrastajúceho počtu detí potĺkajúcich sa po ulici. Okrem toho sa niektorí rodičia starajú o svojich potomkov nezodpovedne, bijú ich, pohlavne ich zneužívajú, vyhadzujú ich z domova alebo si ich prosto nevšímajú. Preto sa zneužívané a odmietané deti mnohokrát domnievajú, že je lepšie, aby odišli samé, trebárs i na ulicu.

Deti však potrebujú láskyplnú starostlivosť a vedenie. Tak to výstižne vyjadril riaditeľ UNICEF James Grant. Citoval ho redakčný článok novín Latin America Daily Post nasledovným: „U človeka vo veku tri až štyri roky je prepojených už 90 percent mozgových buniek a jeho telesný rozvoj pokročil tak ďaleko, že je už stanovený vzor pre celý jeho ďalší život. Tieto prvé roky života teda vyžadujú bezpodmienečnú ochranu, aby sa uchránilo právo dieťaťa na najlepší možný rozvoj a aby sa ľudia mohli formovať tak, že by naplno prospievali ku prospechu svojich rodín i svojich národov.“

Pozorovatelia z iných krajín sa zaujímajú o to či vinu na biede detí bez domova má ekonomika, vlády či verejnosť. Ten istý redakčný článok pokračuje: „Ani humanitárne ani ekonomické ‚investície do detí‘ príliš nepokročili. Ekonomická úprava krajín často znamenala, že príspevky na potravu a denné potreby pre trpiciach ľudí sa zmenšili. Pretože vzrastá nezamestnanosť a klesajú reálne mzdy, takéto zmenšovanie znamená, že sa tiaž hospodárskeho poklesu prenáša na tých, ktorí sú najmenej schopní ju znášať — na najchudobnejšie rodiny a na ich deti.“

Špatná hospodárska situácia v mnohých zemiach je nepochybne ďalším dôvodom zvyšujúceho sa počtu detí ulice. Rodičia pošlú svoje deti na ulicu, aby zarobili čokoľvek a akýmkoľvek spôsobom. Prečo je však tak ťažké riešiť problém bez domova?

14. októbra 1987 spadla malá Jessica McClureová zo Spojených štátov do nepoužívanej studne. Studňa bola hlboká 7 metrov. Záchranári sa prebíjali cestu tvrdou skalou. 58 hodín naplnených úzkosťou, aby sa dostali k osemnásťmesačnej dievčinke. Nehodou sa zaoberali úvodníky v celej zemi a televízni diváci boli vo veľkom napätí do tej doby, než živá Jessica bola vyslobodená z tmavej diery. Ale Jessica McClureová mala svoj domov. Je čudné, že bieda detí bez domova nevzbudzuje rovnaký záujem. Je to snáď preto, že sa ich situácia viaže k chudobe? Prečo sa nevynaloží toľko úsilia voči biede a nešťastí detí z ulice? Oni si to zaslúžia menej ako ktorékoľvek iné dieťa, ktoré má svoj domov? Je dieťa z jednej strany zemegule iné ako dieťa na druhej strane našej planéty?