V skutočnosti sú všetky deti občas nepozorné, impulzívne alebo príliš živé. Tieto vlastnosti však vždy nenaznačujú, že dieťa má ADHD.

POČAS rokov boli navrhované viaceré spôsoby liečby ADHD. Niektoré z nich sa zamerali na stravu. Niektoré štúdie však naznačujú, že hyperaktivitu obyčajne nezapríčiňujú prísady do jedla a riešiť ju úpravou výživy je často neúčinné. Inými spôsobmi liečby ADHD sú lieky, usmerňovanie správania a poznávací tréning.

Lieky. Keďže ADHD očividne súvisí s nesprávnou funkciou mozgu, mnohým deťom lieky pomohli obnoviť správnu chemickú rovnováhu. No lieky nemôžu nahradiť učenie. Dieťaťu iba pomáhajú sústrediť sa, čím mu poskytujú základ na učenie sa novým veciam.

Lieky pomohli aj mnohým dospelým. Opatrnosť je však namieste — u mládeže i u dospelých —, lebo užívanie niektorých dráždivých liekov používaných na liečbu ADHD môže viesť k závislosti.

Preto je dôležité, aby rodičia ADHD dieťaťa (nielen) stanovili jasné pravidlá. Navyše, v každodennej činnosti by mal panovať pevný režim. Rodičia azda budú chcieť poskytnúť dieťaťu určitú voľnosť pri vypracúvaní denného rozvrhu, do ktorého sa zahrnie čas na domáce úlohy, štúdium, kúpanie a tak ďalej. Potom tento rozvrh dôsledne dodržiavajte. Uistite sa, že každodenný rozvrh sa dodržiava. Časopis Phi Delta Kappan uvádza: „Lekári, psychológovia, riaditelia škôl a učitelia sú povinní dieťaťu a jeho rodičom vysvetliť, že diagnóza ADD alebo ADHD nie je dôvodom na to, aby sa dieťaťu všetko prepáčilo, ale že táto porucha je skôr vysvetlením, ktoré ich môže viesť k tomu, aby dieťaťu poskytovali primeranú pomoc.“

Poznávací tréning. To znamená pomáhať dieťaťu zmeniť názor na seba a svoju poruchu. „Ľudia s poruchou pozornosti si myslia, že sú ‚škaredí, hlúpi a zlí‘, i keď sú príťažliví, inteligentní a dobrosrdeční,“ hovorí Dr. Ronald Goldberg. Preto dieťa s ADD alebo s ADHD potrebuje mať správny názor na svoju hodnotu a potrebuje vedieť, že problémy s pozornosťou sa dajú zvládnuť. To je dôležité najmä v období dospievania. Kým dieťa s ADHD dosiahne pubertu, môže zažiť veľa kritiky od rovesníkov, učiteľov, súrodencov, a dokonca aj od rodičov. Teraz si potrebuje stanoviť realistické ciele a posudzovať sa skôr realisticky než tvrdo.

Vyššie uvedené spôsoby liečby možno uplatniť aj u dospelých s ADHD. „S vekom je potrebné urobiť úpravu liečby,“ píše Dr. Goldberg, „ale podporná liečba — liekmi, kde je to vhodné, usmerňovaním správania a poznávacím [tréningom] — zostáva po celý život cenným prístupom.“

Poskytovanie podpory

John, otec dospievajúceho syna s ADHD, hovorí rodičom nachádzajúcim sa v podobnej situácii: „Zistite si o tomto probléme všetko, čo môžete. Rozhodujte sa na základe týchto informácií. A predovšetkým, milujte svoje dieťa, budujte jeho sebaúctu. Malá sebaúcta mu ničí životný elán.“

Aby malo dieťa s ADHD primeranú podporu, musia rodičia spolupracovať. Dr. Gordon Serfontein píše, že dieťa s ADHD potrebuje „vedieť, že ho doma milujú a že táto láska pramení z lásky, ktorá panuje medzi rodičmi“. Žiaľ, takú lásku vždy nevidno. Dr. Serfontein pokračuje: „Je už dostatočne overené, že v rodine, kde je [dieťa s ADHD], sa takmer o tretinu častejšie vyskytujú medzi manželmi nezhody a rozchod než u ostatnej populácie.“ Aby sa takýmto nezhodám predišlo, otec by mal mať pri výchove dieťaťa s ADHD podstatnú úlohu. Zodpovednosť nemá zostávať iba na matke.

Časopis: Prebuďte sa!