(1) Neexistuje nešťastnejšia ľudská bytosť ako tá, v ktorej nie je nič, len smútok a skľúčujúca nerozhodnosť.

(2) Nikdy ste neprosili viac než vaše dieťa, aby ste nemuseli žiť s poruchou ADHD.

(3) Je to ako pokúsiť sa pozerať na svoj obľúbený film a vedľa vás po celú dobu hlasno rušia deti, ktorá kričia a hádžu vecami.

(4) Je lepšie byť temperamentný, aj keď urobíte veľa chýb, než byť úzkostlivý a opatrný.

(5) Ľudia s ADHD majú často osobitý cit pre život, spôsob, ako vidieť priamo do srdca vecí, zatiaľ čo iní musia metodicky a ťažko odôvodňovať svoj pohľad i svoju cestu.

(6) ADHD nie je zlé a nemali by ste sa cítiť inak ako ľudia bez ADHD.

(7) Ide o ďaleko viac, ako len nedostatok zamerania pozornosti.

(8) Život s ADHD je ako chôdza po eskalátore. Nakoniec sa hore dostanete, ale cesta je vyčerpavajúca.

(9) Buďte so mnou trpezliví, chápte prečo robím veci tak, ako ich robím ...a nekričte na mňa. Verte mi, nechcem ADHD.

(10) ADHD nie je voľba ani otázka zlého rodičovstva. Deti s ADHD pracujú každý deň dvakrát tvrdšie ako ich rovesníci, ale dostávajú negatívnu spätnú väzbu od okolia.

(11) Dávam prednosť poruche nedostatočnej pozornosti - ADD - ako stavu hojnej pozornosti. Všetko je tak omnoho zaujímavejšie a pozoruhodné súčasne.

(12) Je mi ľúto …nevenoval som pozornosť tomu, na čo som myslel.

(13) Nie som neprítomný. Je to prítomnosť mysle, vďaka ktorej si neuvedomujem prítomnosť.

(14) Je ťažké poúčať deti z dôvodu ich prirodzenej nepozornosti; skutočným vkladom je, ak sú naše rady a usmernenia zaujímavé.

(15) Úzkosť a smútok je mocná ruka tvorivosti.

(16) Kreativita si vyžaduje odvahu vzdať sa istoty.

(17) Kreativita urobí krok, a až potom sa poobzerá, kde to vlastne je.

(18) Hovoria, že preplnený stôl je znakom preplnenej mysle. Čo je potom prázdny stôl?